Revolúcia, ktorá zmenila Európu. Prevrat vo Francúzsku priniesol desaťtisíce mŕtvych, cena za pokrok bola vysoká

NETKY.SK • 27 Január 2024, 09:00 • 2 min
Revolúcia, ktorá zmenila Európu. Prevrat vo Francúzsku priniesol desaťtisíce mŕtvych, cena za pokrok bola vysoká

Francúzska revolúcia vyvolala obavy a nepriateľstvo v ostatných európskych krajinách, ktoré sa obávali, že revolučné myšlienky sa rozšíria aj k nim. Zároveň francúzska vláda bola konfrontovaná s vnútornými nepokojmi, ktoré vyplývali z nespokojnosti niektorých skupín obyvateľstva.

slovakia

left justify in out

Francúzska revolúcia bola revolučným hnutím, ktoré otriaslo Francúzskom medzi rokmi 1787 a 1799 a dosiahlo svoj prvý vrchol v roku 1789. Znamenalo koniec starého režimu vo Francúzsku a položilo základy modernej politickej kultúry. Čo spôsobilo túto revolúciu? Čo sa stalo počas nej? A aké mala následky pre Francúzsko a Európu?

Najsilnejšia revolúcia svojej doby

Francúzska revolúcia mala všeobecné príčiny, ktoré boli spoločné pre všetky revolúcie na Západe na konci 18. storočia, a osobitné príčiny, ktoré vysvetľujú, prečo bola zďaleka najnásilnejšou a najuniverzálnejšie významnou z týchto revolúcií.

Jednou z všeobecných príčin bola sociálna štruktúra Západu. Feudálny režim bol postupne oslabovaný a už zmizol v niektorých častiach Európy. Čoraz početnejšia a prosperujúca elita bohatých nešľachticov - obchodníkov, výrobcov a profesionálov, často nazývaných buržoázia - túžila po politickej moci v tých krajinách, kde ju ešte nevlastnila.

Rovnako aj roľníci, z ktorých mnohí vlastnili pôdu, dosiahli zlepšenie životnej úrovne a vzdelania a chceli sa zbaviť posledných pozostatkov feudalizmu, aby získali plné práva vlastníkov pôdy a boli slobodní zväčšovať svoje majetky.

Navyše, od približne roku 1730, vyššie životné štandardy znížili mieru úmrtnosti dospelých podstatne. To spolu s inými faktormi viedlo k nárastu populácie Európy, ktorý bol bezprecedentný po niekoľko storočí: zdvojnásobil sa medzi rokmi 1715 a 1800. Pre Francúzsko, ktoré malo 26 miliónov obyvateľov v roku 1789, bol problém najakútnejší.

Väčšia populácia vytvorila väčší dopyt po potravinách a spotrebnom tovare. Objavenie nových zlatých baní v Brazílii viedlo k všeobecnému nárastu cien po celej Západe od približne roku 1730, čo naznačovalo prosperujúcu ekonomickú situáciu.

Kríza starého režimu

Osobitnou príčinou francúzskej revolúcie bola kríza starého režimu, ktorý bol založený na absolutistickej monarchii, privilegovaných stavoch (šľachta, duchovenstvo a mestská obec) a nespravodlivom daňovom systéme.

Starý režim bol neschopný reformovať sa a prispôsobiť sa meniacim sa spoločenským a ekonomickým podmienkam. Kráľovská moc bola oslabená dlhovou krízou, ktorá vyplynula z účasti Francúzska na siedmich rokoch vojny (1756-1763) a americkej vojne za nezávislosť (1775-1783).

Privilegované stavy sa bránili akýmkoľvek pokusom o zvýšenie daní alebo zmeny ich výsad. Mestská obec bola rozdelená na rôzne skupiny, ktoré mali rozdielne záujmy a názory. Niektoré z nich boli ovplyvnené osvietenstvom, filozofickým hnutím, ktoré kritizovalo tradičné autority a presadzovalo ľudské práva, toleranciu a racionalitu.

Začiatok revolúcie

Francúzska revolúcia prešla niekoľkými fázami, ktoré sa líšili v intenzite, násilí a cieľoch. Začala zbúraním Bastily (14. júl 1789). Dav parížskych obyvateľov, ktorí sa báli, že kráľovské vojsko potlačí ich povstanie, zaútočil na Bastilu, starú pevnosť, ktorá slúžila ako väzenie a sklad zbraní.

Po krvavej bitke sa im podarilo získať kontrolu nad pevnosťou a oslobodiť väzňov. Zbúranie Bastily bolo vnímané ako triumf ľudu nad kráľovskou tyraniou a vyvolalo vlnu povstaní po celej krajine.

Nasledovala Deklarácia práv človeka a občana (26. august 1789). Tento dokument bol vyhlásený Národným zhromaždením, ktoré vzniklo z predstaviteľov tretieho stavu (neprivilegovaných občanov), ktorí sa odtrhli od stavovských generálnych stavov (tradičného zastupiteľského zhromaždenia) v máji 1789.

Deklarácia obsahovala 17 článkov, ktoré vyjadrovali základné princípy revolúcie, ako sú sloboda, rovnosť, bratstvo, ľudová suverenita, právny štát, ľudské práva a občianske povinnosti. Deklarácia bola inšpirovaná americkou deklaráciou nezávislosti (1776) a anglickou listinou práv (1689) a ovplyvnila ďalšie revolučné hnutia v Európe a svete.

Nová ústava

Ústava z roku 1791 bola prijatý Národným zhromaždením a stanovila nový politický systém pre Francúzsko. Ústava zrušila absolutistickú monarchiu a zaviedla ústavnú monarchiu, v ktorej kráľ mal obmedzené právomoci a bol podriadený zákonu.

Zákonodarnú moc malo Zákonodarné zhromaždenie, ktoré bolo volené všeobecným mužským volebným právom. Výkonnú moc mal kráľ a jeho ministri, ktorí boli zodpovední pred Zákonodarným zhromaždením. Súdnou mocou boli nezávislé súdy. Ústava tiež potvrdila deklaráciu práv človeka a občana a zaručila občanom slobodu prejavu, tlače, náboženstva a združovania. Ústava z roku 1791 bola prvou písomnou ústavou vo francúzskej histórii a predstavovala pokus o kompromis medzi revolučnými a konzervatívnymi silami.

Vojna s Európou

Francúzska revolúcia vyvolala obavy a nepriateľstvo v ostatných európskych krajinách, ktoré sa obávali, že revolučné myšlienky sa rozšíria aj k nim. Zároveň francúzska vláda bola konfrontovaná s vnútornými nepokojmi, ktoré vyplývali z nespokojnosti niektorých skupín obyvateľstva, najmä roľníkov, ktorí trpeli hladom a chudobou.

V apríli 1792 Zákonodarné zhromaždenie vyhlásilo vojnu Rakúsku, ktoré bolo spojencom Pruska, a neskôr aj iným európskym mocnostiam, ktoré sa pridali k protifrancúzskej koalícii. Vojna bola považovaná za prostriedok na obranu a šírenie revolúcie, ale aj na zjednotenie národa a získanie zdrojov.

Vojna však priniesla aj ďalšie problémy, ako napríklad nedostatok potravín, financií, vojakov a zbraní, ako aj zradu niektorých generálov a politikov, ktorí sa pokúšali obnoviť monarchiu. Vojna tiež zintenzívnila politické rozpory a rivalitu medzi rôznymi frakciami revolúcie, ktoré sa líšili v tom, ako ďaleko a rýchlo chceli ísť v reformách .

Obdobie Teroru

Toto bolo najkrvavejšie a najradikálnejšie obdobie revolúcie, ktoré bolo charakterizované masovými popravami, násilím, represiou a diktatúrou. Teror začal po tom, čo bol kráľ Ludvík XVI. popravený gilotínou v januári 1793, čo vyvolalo odvetu zo strany protifrancúzskej koalície a povstanie v niektorých častiach Francúzska, najmä v regióne Vendée, kde roľníci a katolíci sa postavili proti revolúcii.

V reakcii na tieto hrozby prevzala moc v Paríži Konvent, nové zákonodarné zhromaždenie, ktoré bolo zvolené všeobecným volebným právom bez ohľadu na majetok. Konvent bol ovládaný radikálnou frakciou jakobínov, ktorí pod vedením Maximiliána Robespierra zriadili Výbor pre verejnú bezpečnosť, ktorý mal za úlohu zabezpečiť obranu republiky a potlačiť nepriateľov revolúcie. Výbor vyhlásil mimoriadny stav a zaviedol teroristický režim, ktorý znamenal, že každý, kto bol podozrivý z protirevolučnej činnosti, mohol byť zatknutý, súdený a popravený bez spravodlivého procesu.

Odhaduje sa, že počas teroru bolo popravených asi 40-tisíc ľudí, vrátane šľachticov, duchovných, buržoázie, roľníkov, žien a detí. Teror tiež zahŕňal pokusy o vytvorenie novej spoločnosti a kultúry, ktorá by bola založená na republikánskych a sekulárnych hodnotách. Napríklad, Konvent zrušil kresťanský kalendár a nahradil ho revolučným kalendárom, ktorý začínal rokom 1792, ktorý bol považovaný za prvý rok republiky.

Konvent tiež zaviedol nové symboly, sviatky, hymny a kulty, ktoré mali oslavovať revolúciu, národ a rozum. Napríklad, Konvent prijal trikolóru (modrá, biela a červená) ako národnú zástavu, Marseillaisu ako národnú hymnu, Festival federácie (14. júl) ako národný sviatok a Kult Najvyššej bytosti a Kult Rozumu ako náhrady za kresťanstvo.

Termidorská reakcia

Toto bolo obdobie, ktoré ukončilo teror a nastolilo umiernenú a konzervatívnu vládu. Termidorská reakcia začala, keď sa niektorí členovia Konventu postavili proti Robespierrovi a jeho prívržencom a obvinili ich z diktatúry a zneužívania moci.

Robespierre a jeho spojenci boli zatknutí, súdení a popravení gilotínou 27. júla 1794, ktorý je známy ako 9. termidor podľa revolučného kalendára. Po páde Robespierra sa Konvent snažil obnoviť poriadok a stabilitu v krajine. Zrušil výbor pre verejnú bezpečnosť, zastavil popravy, obmedzil moc jakobínov, povolil náboženskú slobodu, zmiernil daňovú politiku a pripravil novú ústavu, ktorá bola prijatá v auguste 1795.

Nová ústava zaviedla direktórium, nový výkonný orgán, ktorý pozostával z piatich direktorov, ktorí boli volení zákonodarným zhromaždením. Zákonodarné zhromaždenie bolo zložené z dvoch komôr: Rady piatichsto a Rady starších. Volebné právo bolo obmedzené na mužov, ktorí vlastnili určitý majetok. Ústava z roku 1795 bola tretiou a poslednou ústavou francúzskej revolúcie.

 

Následky revolúcie

Francúzska revolúcia mala trvalý vplyv na Francúzsko a Európu. Francúzska revolúcia zmenila spôsob, akým ľudia vnímali politiku, moc, občianstvo a národ. Revolúcia zaviedla nové koncepty, ako sú republika, demokracia, ľudová suverenita, ľudské práva, sekularizmus a nacionalizmus. Revolúcia tiež ukázala, že ľudia sú schopní zvrhnúť starý režim a vytvoriť nový, ak sú nespokojní s jeho vládou.

Revolúcia tiež podnietila politickú participáciu a mobilizáciu obyvateľstva, ktoré sa zapájalo do volieb, petícií, demonštrácií, povstaní a vojen. Revolúcia tiež vytvorila politické strany a frakcie, ktoré reprezentovali rôzne ideológie a záujmy. Revolúcia tiež ovplyvnila vznik a rozvoj politického myslenia a teórie, ako napríklad liberalismus, socializmus, anarchizmus a feminizmus.

Zmenila spôsob, akým ľudia vnímali spoločnosť, triedy a roly. Revolúcia zrušila feudálny systém a stavovské privilégiá a zaviedla rovnosť pred zákonom pre všetkých občanov. Revolúcia tiež posilnila postavenie buržoázie, ktorá sa stala dominantnou triedou v spoločnosti a ekonomike.

Revolúcia tiež umožnila sociálny vzostup niektorých skupín, ako napríklad roľníkov, remeselníkov, obchodníkov, vojakov a politikov, ktorí získali majetok, vzdelanie, moc a prestíž. Revolúcia tiež ovplyvnila postavenie a práva žien, ktoré sa zúčastňovali na revolučných udalostiach a požadovali rovnaké práva ako muži.

Revolúcia tiež zmenila rodinný život a vzťahy, ktoré sa stali viac založené na láske, rešpekte a vzájomnej pomoci.

Nová ekonomika

Francúzska revolúcia zmenila tiež spôsob, akým ľudia produkovali, obchodovali a spotrebovávali. Revolúcia zrušila feudálne poplatky a daňové výnimky a zaviedla nový daňový systém, ktorý bol založený na príjme a majetku. Revolúcia tiež zrušila cechy a monopolné práva a zaviedla slobodu podnikania a hospodárskej súťaže. Revolúcia tiež podporila rozvoj priemyslu, obchodu a bankovníctva, ktoré boli stimulované vojnou a zahraničnou expanziou.

Revolúcia tiež zvýšila spotrebu a dopyt po nových tovaroch a službách, ktoré boli dostupnejšie a rozmanitejšie. Revolúcia tiež zlepšila infraštruktúru a dopravu, ktoré boli modernizované a rozšírené. Revolúcia tiež zmenila vzťah medzi mestom a vidiekom, ktoré sa stali viac prepojené a závislé.

Zdroje:

www.britannica.com/event/French-Revolution

www.jstor.org/stable/1881465

www.nationalarchives.gov.uk/education/resources/french-revolution/



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Lucie Balgová
foto: YourDictionary
Netky
Deň Ústavy o
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies