Nájde sa aj výnimka
Je to už raz tak, že bez hovorenia sa prežije len ťažko. Boh to zariadil tak, aby sa jazyk stal pevnou súčasťou spoločnosti. V ére, ktorú si súčasník predstaví len ťažko, zohrávala komunikácia takú významnú úlohu, že sa ňou uchovávalo nesmrteľné posolstvo a odovzdávalo sa z generácie na generáciu. Moderný čas viac dbá na gesto, viac si všíma všelijaké skratky, a tak jednoznačnú myšlienku často nahrádza nejasný smajlík, ktorý zamestnáva myseľ dopytovaním sa, čo asi znamenal a či vôbec uchovával nejaký skrytý význam. Predsa sa však nájde výnimka, keď jediná veta natoľko zasiahne, že úplne zmení smerovanie žitia, udrie na správnu strunu a zahrá čosi nezabudnuteľné.
Nuda
Mala pätnásť rokov a nevedela, čím by bolo najlepšie vyplniť si prázdnotu. Počúvať hudbu sa jej výnimočne nechcelo, beztak sa na každej rádiovej stanici hralo to isté a aj vlastný výber skladieb ju už omrzel. Vybrala sa teda k zásuvke, otvorila ju a dúfala, že v nej nájde niečo užitočné. Kiežby ju to zamestnalo aspoň na dlhšiu chvíľu, nech nemusí len tak nečinne vysedávať. A naozaj, v kôpke papierov a káblov sa jej ponúkala možnosť v podobe čítania. Časopis vybrala, odniesla ho na posteľ a začala netrpezlivo listovať. Bol zameraný na témy týkajúce sa výlučne kresťanstva.
Verila, ale...
Náboženský obsah jej neprekážal, veď v Boha verila. Modlila sa, aj cirkev pravidelne navštevovala. Ak sa v skupine jej rovesníkov vyskytol niekto, kto by urazil jej vieru alebo nebodaj toho, v koho verila, vždy ju to nahnevalo. Vnímala sa ako skutočná nasledovateľka, ako pravá a nefalšovaná kresťanka. Čo viac by od nej Boh mohol žiadať?
A tak sa ponorila do čítania, vstrebávala nielen Biblické verše, ale aj zamyslenia, ktoré k nim boli priradené. A potom sa to stalo, jej svet sa obrátil hore nohami.
Jedna veta
Do zmyslov jej udrela jediná veta, tá v nej vyvolala hotovú emočnú spúšť.
„Božie dieťa sa nebojí súdu," písalo sa v zamyslení. Autor príspevku sa vyjadroval k skutočnosti, že smrť je neoddeliteľná od života a že raz ju každý okúsi. A len čo sa tak stane, postaví sa pred všemohúceho a rozhodne sa o jeho večnosti. Buď bude poslaný do neba, alebo...
Dievčina mohla na vetu zabudnúť a vrátiť sa k zaužívanej rutine. Vedela však, že vnútorný hlas, ktorý jej našepkáva, že jej spojenie s Bohom je založené na náboženstve a chýba mu skutočný vzťah, nemôže ignorovať. Áno, ona sa bála.
Trvalo niekoľko dní, kým o tom premýšľala, zvažovala a rátala možnosti. Napokon sa pred ňou otvorila príležitosť a ona ju vzala a pevne uchopila. V modlitbe vstúpila pred Boha, vyznala mu svoje hriechy, povedala mu, že viac nechce len chladný rituál bez lásky a že mu odovzdáva všetko, čo má. A Boh sa nezaprel, jeho príchod do dievčininho srdca sa nezaobišiel bez zmeny. Ovplyvnilo to jej hodnoty, pohľad na svet i ju samu. Nikdy to však neoľutovala a ani to ľutovať nebude. Bolo to to najlepšie, čo sa jej kedy prihodilo a nič sa tomu nevyrovná.