Jedna veta jej zmenila život

Nájde sa aj výnimka
Je to už raz tak, že bez hovorenia sa prežije len ťažko. Boh to zariadil tak, aby sa jazyk stal pevnou súčasťou spoločnosti. V ére, ktorú si súčasník predstaví len ťažko, zohrávala komunikácia takú významnú úlohu, že sa ňou uchovávalo nesmrteľné posolstvo a odovzdávalo sa z generácie na generáciu. Moderný čas viac dbá na gesto, viac si všíma všelijaké skratky, a tak jednoznačnú myšlienku často nahrádza nejasný smajlík, ktorý zamestnáva myseľ dopytovaním sa, čo asi znamenal a či vôbec uchovával nejaký skrytý význam. Predsa sa však nájde výnimka, keď jediná veta natoľko zasiahne, že úplne zmení smerovanie žitia, udrie na správnu strunu a zahrá čosi nezabudnuteľné.

Nuda
Mala pätnásť rokov a nevedela, čím by bolo najlepšie vyplniť si prázdnotu. Počúvať hudbu sa jej výnimočne nechcelo, beztak sa na každej rádiovej stanici hralo to isté a aj vlastný výber skladieb ju už omrzel. Vybrala sa teda k zásuvke, otvorila ju a dúfala, že v nej nájde niečo užitočné. Kiežby ju to zamestnalo aspoň na dlhšiu chvíľu, nech nemusí len tak nečinne vysedávať. A naozaj, v kôpke papierov a káblov sa jej ponúkala možnosť v podobe čítania. Časopis vybrala, odniesla ho na posteľ a začala netrpezlivo listovať. Bol zameraný na témy týkajúce sa výlučne kresťanstva.

Verila, ale...
Náboženský obsah jej neprekážal, veď v Boha verila. Modlila sa, aj cirkev pravidelne navštevovala. Ak sa v skupine jej rovesníkov vyskytol niekto, kto by urazil jej vieru alebo nebodaj toho, v koho verila, vždy ju to nahnevalo. Vnímala sa ako skutočná nasledovateľka, ako pravá a nefalšovaná kresťanka. Čo viac by od nej Boh mohol žiadať?

A tak sa ponorila do čítania, vstrebávala nielen Biblické verše, ale aj zamyslenia, ktoré k nim boli priradené. A potom sa to stalo, jej svet sa obrátil hore nohami.

Jedna veta
Do zmyslov jej udrela jediná veta, tá v nej vyvolala hotovú emočnú spúšť.

„Božie dieťa sa nebojí súdu," písalo sa v zamyslení. Autor príspevku sa vyjadroval k skutočnosti, že smrť je neoddeliteľná od života a že raz ju každý okúsi. A len čo sa tak stane, postaví sa pred všemohúceho a rozhodne sa o jeho večnosti. Buď bude poslaný do neba, alebo...

Dievčina mohla na vetu zabudnúť a vrátiť sa k zaužívanej rutine. Vedela však, že vnútorný hlas, ktorý jej našepkáva, že jej spojenie s Bohom je založené na náboženstve a chýba mu skutočný vzťah, nemôže ignorovať. Áno, ona sa bála.

Trvalo niekoľko dní, kým o tom premýšľala, zvažovala a rátala možnosti. Napokon sa pred ňou otvorila príležitosť a ona ju vzala a pevne uchopila. V modlitbe vstúpila pred Boha, vyznala mu svoje hriechy, povedala mu, že viac nechce len chladný rituál bez lásky a že mu odovzdáva všetko, čo má. A Boh sa nezaprel, jeho príchod do dievčininho srdca sa nezaobišiel bez zmeny. Ovplyvnilo to jej hodnoty, pohľad na svet i ju samu. Nikdy to však neoľutovala a ani to ľutovať nebude. Bolo to to najlepšie, čo sa jej kedy prihodilo a nič sa tomu nevyrovná.