Podľa linky detskej istoty sa deti čoraz častejšie cítia nevypočuté

"Ak sa dieťa cíti osamelé, môže to popisovať inými pocitmi a výrazmi, ako napríklad nezapadám, cítim sa byť iný či neviditeľný, a to dokonca aj v prípade, že trávi veľa času s kamarátmi. Mladšie deti si môžu osamelosť kompenzovať vytváraním imaginárnych kamarátov, na ktorých lipnú, vyrušujú v škole, či si neustále vyžadujú pozornosť. U starších môžeme pozorovať primárne vyhýbavé a skleslé správanie, nižšiu sebadôveru či náhly nezáujem o obľúbené aktivity," priblížila psychologička Lucia Chamutyová.

V prípade, že sa dieťa cíti osamelo, treba mu podľa psychologičky dať najavo, že je v poriadku obrátiť sa jeden na druhého. Za dôležité považuje aj spoločne strávený čas s rodinou. Dieťa ho musí podľa nej vnímať ako podstatnú, kvalitnú a nenútenú súčasť bežného života. "Namiesto trávenia večerov každého rodinného príslušníka v samostatných izbách môže rodič navrhnúť spoločnú hru, alebo iniciovať rozhovor, že je tu pre dieťa a je pripravený ho kedykoľvek vypočuť," podotkla.

Toxickú pozitivitu označila psychologička Chamutyová ako nevhodný postoj. "Nikto nemá ideálny život a je nezmysel tlačiť deti do toho, aby neustále dávali najavo, že sú šťastné v každej oblasti svojho života," doplnila. Odporúča vyhýbať sa potláčaniu negatívnych emočných stavov a formuláciám, ako napríklad "iní to majú horšie" či "nepreháňaj". "Je potrebné normalizovať neúspechy a robenie chýb a pomôcť dieťaťu rozvíjať sa bez toho, aby bolo vyčerpané a demotivované. Inak sa môže stať, že podľahnú trendom spoločnosti - potrebám neustále sa tváriť pred ostatnými iba úspešne, šťastne, vyrovnane a schovávať akékoľvek slabšie stránky a svoju prirodzenú zraniteľnosť," dodala.

Linka detskej istoty funguje od roku 1996. Poskytuje služby pre deti a mládež, ale aj pre dospelých kontaktujúcich v záujme detí. Tím odborníkov je k dispozícii na telefónom čísle linky 116111. Funguje non-stop, je bezplatná a anonymná.