JERUZALEM - Drvivá väčšina Izraelčanov je proti akémukoľvek rozdeľovaniu Jeruzalema a tiež proti tomu, aby sa jeho časť stala hlavným mestom budúceho štátu Palestínčanov.
Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnili v deň, keď si židovský štát pripomína 46 rokov od začatia šesťdňovej vojny. Výsledkom konfliktu bolo zabratie Západného brehu, Pásma Gazy a východnej časti Jeruzalema obývanej prevažne palestínskymi Arabmi.
Proti tomu, aby hlavné mesto palestínskeho štátu ležalo v časti "svätého mesta", sa vyslovilo až 74 percent respondentov. Za rozdelenie Jeruzalema je len 15 percent obyvateľov židovského štátu. Až viac ako dve tretiny Izraelčanov je však naklonených takzvanému dvojštátnemu riešeniu, teda tomu, aby Palestínčania získali úplnú nezávislosť. Len 8 percent súhlasí s palestínskou požiadavkou, aby ich budúci štát ležal na hraniciach spred roku 1967.
Izraelčania a Palestínčania sa dlhé desaťročia nevedia dohodnúť na administratívnom usporiadaní sporných území. Izrael v roku 1967 po šesťdňovej vojne zabral veľkú časť palestínskych území vrátane východného Jeruzalema, z ktorého chcú Palestínčania mať hlavné mesto svojho budúceho samostatného štátu. Židovský štát je preto dlhodobo pod paľbou medzinárodnej kritiky za pokračujúce budovanie obydlí na okupovanom Západnom brehu vrátane východného Jeruzalema. Medzinárodné spoločenstvo totiž izraelskú kontrolu nad územiami zabratými po vojne v roku 1967 neuznáva.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies