Ukrajina volá o pomoc, Rusi prelamujú ich obranný front (komentár Iva Samsona)

Medzinárodní pozorovatelia hlásia vážne narušenia ukrajinskej obrannej línie, ktorú sa Rusom darí prerážať. A to tá hlavná jarná ofenzíva s cieľom preniknúť do ukrajinského vnútrozemia je údajne na spadnutie. Aby ju Rusko mohlo úspešne vykonať, potrebuje nasadiť ešte viac vojakov, než koľko ich tam teraz má. To si táto krajina môže dovoliť už aj preto, že do armády povoláva predovšetkým príslušníkov národnostných menšín. Synkov z rodín oligarchov, polooligarchov, iných ruských boháčov a vplyvnej straníckej aristokracie z Moskvy drsnosť života, umieranie a mrzačenie v prvej línii nečaká.

Sily oboch strán nie sú vyrovnané

Ukrajine chýbajú efektívne obranné zbrane (zúfalo volá po dodávke batérií Patriot), vojaci a dostatočné rezervy, ktoré môže v „najhoršom“ zapojiť. S týmto Rusko nemá problém. Starosti si musí robiť iba s tým, aby si toho ruská verejnosť príliš nevšimla, veď malo ísť o jednorazovú a krátku, niekoľkodňovú „špeciálnu vojenskú operáciu“. Ani o dobrú zbrojnú vybavenosť sa Rusko so svojím prekotne sa vyvíjajúcim vojensko-priemyslovým komplexom nemusí obávať, najmä ak má k dispozícii po zuby vyzbrojených spojencov ako Irán či Severná Kórea.

Pri niekoľkomesačnej zákopovej vojne dosiahli síce ruské jednotky niektoré úspechy tým, že pozdĺž vyše tisíc kilometrov dlhej dotykovej línie obsadilo za obrovskú cenu (často niekoľko sto zabitých a ranených za jediný deň) niekoľko ukrajinských dedín, ale väčším úspechom bolo iba dobytie asi tridsaťtisícového mesta Avdijivka vo februári. Inak front ostával viacmenej stabilný. Teraz sa ako prvý cieľ v rade pri ruskej ofenzíve rysuje Charkov. Miliónové mesto, ktoré ja od ruských hraníc vzdialené čo by kameňom dohodil (uvádza sa 20 - 25 kilometrov). Otázkou je, či z neho Rusi spravia ďalšiu Guernicu alebo v poradí už x-tý Mariupol, alebo ho obkľúčia, nechajú vyhladovať a potom si ho vezmú. Ak ho rozbombardujú, budú ho musieť znova vybudovať, pretože ho Ukrajine už nikdy nevrátia. Stane sa súčasťou „Novoruska“ v rámci Ruskej federácie.

Na to všetko ale Rusko potrebuje ešte viac vojakov, než koľko ich doteraz nasadilo. Ukrajinský vojenský expert Olexanr Kovalenko odhaduje stavy ruských intervenčných jednotiek na Ukrajinskom území na 474 000 mužov (a iste, výnimočne aj žien). Ak by Rusi chceli svoju očakávanú ofenzívu zamerať na Charkov, viazali by tým len tu pol milióna vojakov a museli by nasadiť aj rezervy v počte 100 – 150 000. Toto je názor z dielne amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Bez ohľadu na výsledok predpokladanej bitky o Charkov táto ofenzíva bude viazať aj Ukrajincov a ich túžba preraziť na svoj polostrov Krym a k Azovskému moru vyzerá utopicky, mieni tento inštitút. Podľa iného ukrajinského vojenského experta – Anatolija Matvijčuka – ruská ofenzíva smerom na Charkov už začala:„Vychádzam z toho, že predné prieskumné jednotky ruských ozbrojených síl už dosahujú do vzdialených miest Charkova“.

Stará bolesť Ukrajiny – výzbroj

Napriek reálnej aj potenciálnej prevahe Rusov v oblasti ľudských vojenských zdrojov a navzdory neskutočnej motivácii ukrajinských (etnicky aj ukrajinsko-ruských) vojakov, ktorá svetu vyrazila dych, v skutočne zúfalom deficite sa Ukrajinci voči Rusom nachádzajú v oblasti kvantity a kvality obranného vojenského materiálu. Počet vojakov nie je až tak dramaticky nízky, ako v minulom roku uvádzal ukrajinský prezident Zelenskyj. Aby zastavili ruský postup, potrebujú zbrane a peniaze na ich nákup. Ukrajinský prezident už dva roky obehá Západnú Európy a USA a doslovne žobre o dodávky tohto materiálu.

USA síce uvoľnili na pomoc Ukrajine 61 miliárd dolárov, čo je slušná suma ( (zhruba štvrtina HDP Slovenska), ale ich presun na Ukrajinu v Kongrese úspešne blokujú Trumpovi republikáni. Francúzsko, ktoré svojou pomocou Ukrajine zahanbilo zdržanlivejšie Nemecko, najnovšie prisľúbilo dodávku niekoľko sto rakiet (ich typy je zbytočné uvádzať) a transportných vozov. Sú to rakety určené na vyradenie, ale vraj stále bojaschopné. Ale aj tak to je len kvapka toho, čo Ukrajinci potrebujú, aby ruské útoky odrážali. S prvými úspechmi pri súčasnom prelamovaní ukrajinskej obrannej línie sa prosby o pomoc zo strany ukrajinského prezidenta stali ešte naliehavejšími.

Nie je jasné, ako chce Západ ďalej pomáhať Ukrajine

Vo štvrtok 4. apríla sa začalo stretnutie ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli a situácia na ukrajinskom bojisku je, prirodzene, témou číslo jedna. Generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg predstavil svoj návrh na čisto európsku pomoc Ukrajine vo výške 100 miliárd eur pre „obranu pred Ruskom“, lenže v rozpätí ďalších piatich rokov. Táto pomoc má byť úplne nezávislá od „čisto“ americkej pomoci. Nie je isté, či už nebude neskoro. V každom prípade, ukrajinský prezident Zelenskyj bude musieť opäť „žobrať“.