Sú to Arabi, kto je najväčším nepriateľom palestínskych Arabov

Jediné, čo pre nich robia, je financovanie nenávistných kampaní proti tým krajinám, v ktorých Pelestínčania žijú dôstojne, či je to Izrael alebo západné štáty. Je pritom potrebné povedať, že väčšina Palestínčanov sa v dnešnom Izraeli alebo na Západnom brehu či v Pásme Gazy nenarodila, zväčša už ani ich rodičia. Inak by sme museli tvrdiť, že drvivá väčšina židovských Izraelčanov sú tiež utečenci, z tej väčšej časti boli oni alebo ich rodičia a prarodičia vyhnaní z moslimských štátov alebo museli odísť s vedomím, že sa do krajiny svojich predkov, kde žili stáročia, už nikdy nevrátia.

Vyhnanci alebo dobrovoľný dočasný odchod?

Je rozdiel medzi palestínskymi utečencami, ktorých údajne vyhnali (aj to sa počas vojny 1948 – 1949 stávalo) a tými, ktorí väčšmi odišli dobrovoľne a ktorým sľubovali skorý návrat za víťaznými arabskými armádami. Ale návrat sa nekonal, ostali v arabských štátoch a ich deti a pradeti už tam majú novú vlasť. Mnohí z nich časom skončili v Európe, samozrejme v západnej, tej východnej sa vyhýbali a dodnes vyhýbajú. Prečo asi?


Tí, ktorí odolali vábeniu sirén po roku 1948 dnes žijú v Izraeli (asi pätina obyvateľstva) a vykonávajú nezriedka dobre platené práce a vplyvné funkcie v súdnictve aj v politike, majú tie isté občianske, ľudské, ekonomické a ženské práva ako ostatní Izraelčania. Hrôza ich zachvacovala len vtedy, keď Izrael dával najavo, že je ochotný odovzdať časť izraelského územia obývanú Palestínčanmi za Židmi obývanú časť Západného brehu, teda Judska a Samaríe. Občanmi samostatného palestínskeho štátu, ktorý zrejme ostane skorumpovaný ako je doteraz Palestínska autonómia a spravidla arabský svet vôbec, sa izraelskí Arabi za nič na svete stať nechcú, aj keď by ostali na svojich územiach a ponechali si plne svoje príbytky a cintoríny, proste všetko. Len by nežili v Izraeli.

Palestínčania v arabských štátoch sú ľuďmi druhej kategórie

V mnohých arabských štátoch, kam sa potomkovia Palestínčanov, kam odišli (len v malej miere boli „vyhnaní“, ako radi tvrdia a papagájuje to po nich celý svet na čele s OSN, teda s jej členskou väčšinou) sa k tej menej (nebohatej) časti „utečencov“ správajú ako k ľuďom druhej kategórie alebo k svojim vlastným chudobným arabským občanom. Ich utečenecké tábory sa nepodobajú ani na výstavné štvrte Gazy, v ktorých ešte do októbra 2023 žili bohatí gazanskí Arabi. A žijú dodnes, pretože Hamasu nedovolia odpaľovať rakety zo striech svojich budov, takže pre izraelské rakety nie sú hrozbou. Židia na nich nemôžu útočiť ako na vojenské ciele.

Tí menej šťastní Palestínčania

Ak žijú v špinavých a nehygienických častiach miest, zdieľajú rovnakú životnú úroveň ako ich nepalestínski arabskí susedia, lenže s tým rozdielom, že väčšine z nich - na rozdiel od tých šťastnejších arabských, ale „nepalestínsko arabských“ chudákoch - neudelili štátne občianstvo v krajinách, kde žijú už generácie.

Napr. pol milióna Palestínčanov, resp. ich priamych potomkov a „prapotomkov“ požíva v Sýrii status „utečenca“ (pravda, dostávajú finančnú podporu od OSN) už od roku vyhlásenia izraelskej nezávislosti v roku 1948. Aj keď sa tam drvivá väčšina z nich už narodila, nestali sa z nich Sýrčania. Ďalšieho pol milióna žije v Libanone. Síce sa tam drvivá väčšina (alebo ich deti) narodili, libanonské občianstvo im neudelili (iste, tým bohatý a úspešným áno). V Jordánsku registrujú na dva milióny palestínskych utečencov. Občianstvo z nich má necelá tretina, zvyšok obmedzujú vo výkone profesionálnych povolaní a nedostávajú ani podporu od štátu (nech sa stará OSN!)

Sú teda obmedzovaní v ľudských právach, ekonomicky sú na tom horšie ako „neobčianski“ Jordánčania (takmer 80% z nich sú inak Palestínčania, takže Jordánsko je de facto palestínsky štát), žijú pod oficiálnou hranicou chudoby a nenávidia Izrael. Nie lepšie sa vedie Palestínčanom v Palestínskej autonómii a v pásme Gazy, teda tým nebohatým. Zažívajú tam rovnaký politický a ekonomický útlak ako v bratských autokratických arabských štátoch.

V Izraeli je Palestínčanom najlepšie

Je iróniou, že napriek permanentným útokom zo strany tlače a navzdory moru prijatých rezolúcií proti Izraeli vo Valnom zhromaždení OSN je na Strednom východe najlepším miestom pre Palestínčanov Izrael. Ten im zaručuje občianstvo prvej kategórie, žijú v štáte so silnou ekonomikou, fungujúcim zdravotníctvom a slušnou životnou úrovňou.


Popri vyššie uvedených štátov nájdete najkrutejších a najbezohľadnejších nepriateľov palestínskych Arabov v Palestínskej autonómii, teda na Západnom brehu a v pásme Gazy. Ale tu už majú vládnuce garnitúry vždy poruke obohranú pesničku: Na vine je Izrael, Židov treba vyhnať do mora a budete žiť v raji už tu na zemi.