SR dlhuje LGBTI komunite právnu úpravu, tvrdí sociologička

Právna úprava pre neheterosexuálne páry už v susedných krajinách funguje a "Slovensko v tomto smere zaostáva, doslova to LGBTI komunite dlhuje", konštatovala pre agentúru SITA. Gyárfášová, ktorá vyučuje na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a pracuje aj ako výskumníčka a analytička Inštitútu pre verejne otázky, je presvedčená, že diskusia po referende pokračovať určite bude. Budú v nej však ďalej narážať predstavy viac liberálne a viac konzervatívne orientovaných skupín a aktérov.

Ani otázka registrovaných partnerstiev, o ktorej si Gyárfášová myslí, že je jednou z prvých poreferendových tém, nepôjde bez ďalšej diskusie a hľadania riešení. "Nebude sa to dať riešiť bez spoluúčasti strany Smer-SD, ktorá síce po referende začala vysielať k tejto otázke ústretové signály, ale ťažko očakávať, že prekročí svoj konzervatívny tieň. Nemyslím si, že by to bola téma, ktorú by seriózne presadzovala už pred voľbami," uviedla pre SITA sociologička a zdôraznila, že "iný 'kaliber' je otázka odluky cirkvi od štátu. O nej treba ešte dlho a nezaujate diskutovať". 

Na základe výsledkov hlasovania v referende iniciovanom Alianciou za rodinu sa nedá označiť slovenská spoločnosť za menej katolícku. "To by asi bol trochu zjednodušený a unáhlený záver na základe jedného hlasovania v kontroverznom referende," upozorňuje Gyárfášová. Skôr si myslí, že ani pre veriacich, praktikujúcich katolíkov už nie je cirkev a jej predstavitelia a predovšetkým hierarchia, čiže najmä Konferencia biskupov Slovenska, morálnou autoritou, ktorú poslúchajú bez ohľadu na to, o čo ide. "Môj odhad je, že pre dnešných veriacich je viera a hodnoty s ňou spojené viac sférou súkromnou ako verejnou a v tomto bol odhad cirkví a ich nastavenie predreferendovej agitácie úplne vedľa," dodala. 

Referendum, ktoré sa konalo v sobotu 7. februára, nebolo platné. Zúčastnilo sa na ňom totiž iba 21,41 percenta občanov oprávnených hlasovať. Na to, aby bol plebiscit platný, muselo byť prísť hlasovať vyše 50 percent. Hlasovať v sobotu mohlo 4 411 529 ľudí, hlasovacie lístky vydali 944 674 občanom. V poradí ôsme referendum konané od vzniku SR v roku 1993 sa zaradilo do série neplatných všeľudových hlasovaní. Opäť tak otvorilo diskusiu naprieč politickým spektrom o zákonnej úprave referenda. Doteraz bolo platné iba jedno referendum, a to zo 16. a 17. mája 2003, keď občania súhlasili so vstupom SR do EÚ. V sobotňajšom referende kladne odpovedalo na prvú otázku: "Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?" 94,5 percenta ľudí. Na druhú otázku: "Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?" odpovedalo áno 92,43 percenta ľudí a na tretiu otázku so znením: "Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?" odpovedalo súhlasne 90,32 percenta ľudí. Z odovzdaných 944 209 hlasovacích lístkov bolo 6 074 neplatných.