ROZHOVOR s Evou Pavlíkovou: Najlepšia inšpirácia je život sám

Ako trávite tieto prvé slnečné jarné dni, keď ste mimo divadla?

Veľmi sa teším, že je konečne jar a svieti slnko, milujem toto obdobie! Každý deň, keď mám čas, chodím na prechádzky do prírody a užívam si tú nádheru, ako všetko kvitne a vonia. Zelená farba nikdy inokedy nie je taká svieža ako na jar. Pre mňa je to najkrajšie ročné obdobie...

Bývate v panelovom byte, nechýba Vám záhrada alebo príroda?

Chýba! A práve preto, lebo bývame v paneláku, sa snažím čo najviac zdržiavať v prírode alebo na našej chalupe, aby som sa mohla nadýchať čerstvého vzduchu! Viete, niekedy aj v divadle sme ako v bani, počas skúškového obdobia sme zavretí v zaprášenej budove divadla niekoľko týždňov... Teraz, keď neskúšam novú hru a mám viac voľného času, 25 kilometrová vzdialenosť z Nitry na dedinu mi nerobí žiadny problém.

Vraj máte nový prírastok v rodine, Lindušku...

Áno, máme psíka! Linduška je náš najdúšik, oriešok. A predstavte si, vybrala si ma v našej rodine ako vedúcu svorky! Cez zimu bola s nami v byte a bola som očarená tým, ako všetko zvládla na jednotku napriek tomu, že nikdy nežila v paneláku!

Máte čas starať sa o ňu popri svojej práci?

Ja som veľmi starostlivá! Dcéra je už preč z domu a môjmu manželovi tiež odľahlo, že moja pozornosť a starostlivosť sa konečne upriamila na nášho psíka... Každý deň s ňou chodím na prechádzky v akomkoľvek počasí, vďaka nej som v zime nepribrala ani jeden gram! Je úžasné, aké vďačné a láskavé vie byť to malé stvorenie. Môj manžel sa s ňou rozpráva tak nežne, ako som to od neho hádam ešte ani nepočula... Linduška je nový člen našej rodiny a sme s ňou šťastní!

Čo pre vás znamená ozajstný relax? Dokážete si oddýchnuť aj na javisku?

Relax je pre mňa v prvom rade moja práca. Som pracovitý typ človeka, narodená v znamení Panny, takže som stále niečím zamestnaná. Oddýchnem si samozrejme aj pri dobrej knihe, rada chodím do kina, na koncerty a do galérií. Veľmi rada trávim čas so svojimi priateľmi, debatujeme pri dobrom jedle a víne... Neviem zaháľať, mám prirodzenú potrebu učiť sa nové veci. Občas mi hovoria, že mám vrtuľu v zadku.

Pracovne ste mimoriadne vyťažená. Dá sa to všetko stíhať?

Určite áno, chce to len všetko si dobre naplánovať. Nemám problém robiť viac vecí naraz, komunikovať s viacerými ľuďmi naraz a vždy byť v téme. Navyše som ranostaj, u mňa naozaj platí, že „ranní ptáče dál doskáče“. Vstávam skoro ráno a niekedy už doobeda mám upratané a navarené. Veľa toho postíham vďaka tomu, že som pracovitý typ, a tak mi ostane čas aj na moje spomínané koníčky.

Vaša najnovšia premiéra v DAB je vynikajúca komédia „Dámska šatňa“, s ktorou ste zožali veľký úspech. Diváci majú možnosť vďaka tejto hre nahliadnuť nielen do šatne, ale aj do súkromného života herečiek. Ako vznikala táto netradičná inscenácia?

Nápad Dámskej šatne vznikol ešte vlani na wellness pobyte, kde sme s kolegyňami z divadla strávili príjemné tri dni. Napadlo nám, že by bolo fajn naskúšať niečo spoločne, a tak Lenka Barilíková povedala svojmu mužovi, režisérovi Michalovi Spišákovi, že sú tu štyri herečky, ktoré chcú spolu hrať a nech nám nájde vhodný text! Michal vytiahol zo svojho „šuflíka“ túto brilantnú hru Arnošta Goldflama a bolo rozhodnuté. V tejto sezóne nebolo veľa príležitostí pre herečky v našom divadle, napokon nás zaradili do „off programu“ a dá sa povedať, že na našich kolenách, bez finančnej injekcie vznikla jedna skvelá inscenácia. Text sme doplnili vlastnými skúsenosťami a zážitkami, celý skúšobný proces bol neskutočne pozitívny, veľa sme sa smiali! Hráme inscenáciu s veľkou chuťou a plné hľadisko nám dáva najavo, že naša snaha nebola márna.

( V Dámskej šatni s Janou Kovalčíkovou, Alenou Pajtinkovou a s Lenkou Barilíkovou)

A aké to je vo vašej šatni? Dejú sa tam rovnaké veci ako na javisku?

Ja zdieľam šatňu s mojimi najstaršími kolegyňami a s jednou najmladšou. Vždy som mala v šatni super vzťahy, veď je to vlastne môj druhý domov a cítim sa v ňom dobre už dlhé roky.

V inscenácii „Druh: Žena“ stvárňujete feministickú spisovateľku Margot Masonovú. Do akej miery sa stotožňujete s jej názormi?

Druh: Žena je tiež moja obľúbená inscenácia. Nikdy som sa nepovažovala za feministku, mužov mám rada. Keď som si však dôkladnejšie naštudovala dejiny feministického hnutia práve kvôli Margot Masonovej, pochopila som, že nebyť feministiek, my ženy by sme nikdy nemohli študovať, pracovať, voliť a budovať si vlastnú kariéru. A herectvo by sme zrejme tiež nemohli robiť... Práve ony nám vydobili tieto možnosti a patrí im veľká vďaka, úcta a rešpekt za to, že bojovali za naše práva, za práva žien!

Ženy sú dnes vraj oveľa samostatnejšie ako pred niekoľkými desaťročiami. Čím to bude?

Áno, sú samostatnejšie aj vďaka tomuto hnutiu. Ženy sú úžasné a veľmi šikovné bytosti! Chodíme do práce, staráme sa o domácnosť, vychovávame deti a zostane nám čas aj na naše koníčky, poprípade na zábavu. Možno sme viac impulzívne a emotívnejšie ako muži, ale emócií na svete predsa nikdy nie je dosť! Podľa mňa to príroda takto vymyslela zámerne, aby sme dopĺňali mužský pragmatizmus.

Čo sa týka mužov, naozaj to podľa vás majú v živote ľahšie?

Neviem, či to majú ľahšie, ale som si istá, že ženy a muži tvoria navzájom skvelý tím, veď sa prirodzene dopĺňajú. Ja mám veľa priateľov mužského pokolenia a niektoré mužské vlastnosti na mňa viac vplývajú a viac mi vyhovujú ako mnohé ženské.

Keď pracujete s mladšími kolegami, v čom ako skúsená herečka vidíte rozdiel medzi generáciami?

Ten generačný rozdiel tu samozrejme je, veď sme vyrastali a žijeme v inej dobe. Mladí majú viac možností, ale asi aj väčší chaos v hlave. Mám pocit, že dnešná mládež oveľa dlhšie hľadá svoje miesto v spoločnosti. Možno preto sú dnes napríklad partnerské vzťahy také krehké a krátkodobé. Neviem... Asi by som nechcela byť dnes mladá. Zdá sa mi, že sa žije len pre dnešok, bez ohľadu na to, čo bude zajtra. Nechcem to samozrejme zovšeobecňovať! Poznám veľa úžasne talentovaných, cieľavedomých a pracovitých mladých ľudí, a cítim sa výborne v ich spoločnosti, dokonca mladnem v ich prítomnosti!

(Druh: Žena - Margot Masonová)

S ktorými hercami sa vám spolupracuje najlepšie, alebo ktorých máte najradšej zo staršej aj mladšej generácie?

Mne sa hrá dobre s každým kolegom, ktorý má správne pracovné nasadenie. Od môjho nástupu do DAB-u som mala vždy veľké šťastie na hereckých partnerov, stretla som tu úžasných hercov a ľudí, a som za nich nesmierne vďačná! Jozef Dóczy, Milan Kiš, Adela Gáborová, Žofka Martišová, Evička Hlaváčová, Hilda Augustovičová, Marián Slovák, Eva Matejková, z režisérov Jozef Bednárik, Karol Spišák... To sú vynikajúci umelci, ktorí do veľkej miery ovplyvnili moju profesnú cestu aj osobnosť. Aj vďaka nim som dnes taká, aká som. Z mladej generácie hlavne Kristína Turjanová, Alena Pajtinková, Lenka Barilíková, Janka Kovalčíková a samozrejme - všetci mladí chlapci, aj kolegovia zo súboru. Rada som s nimi na javisku a trávim čas aj mimo divadla.

Keď si spomeniete na svoje začiatky, ako to vidíte, ľudia sa viac zaujímali o divadlo alebo všeobecne o kultúru?

Áno, som o tom presvedčená. Na niektoré naše inscenácie, napríklad v réžii Jozefa Bednárika, sa zháňali lístky na „čiernom trhu“. Ľudia boli hladní po náročných inscenáciách s výpovednou hodnotou, ktoré reflektovali okolitý svet a dianie v spoločnosti. Vadí mi tá dnešná ľahšia cesta... Nemyslím si, že ľudia sa chcú len zabávať. Úlohou divadla je zušľachťovať, skultúrňovať a edukovať. Cesta ľahkonohej zábavy vedie podľa mňa k ohlupovaniu národa a mám pocit, že bohužiaľ práve toto sa u nás deje v mnohých médiách. Málokedy pozerám televízor, radšej čítam, počúvam hudbu, alebo idem do kina. Je mi akosi ľahšie na srdci...

V „Divadelnej kaviarni Evy Pavlíkovej“ sa stretávate so svojimi obľúbenými hereckými kolegami, máte pravidelne vypredané do poslednej stoličky. Čo najviac zaujíma divákov?

Divadelná kaviareň je formát, ktorý mi ponúkli chlapci z Music a Cafe v Nitre. Väčšinou sa s kolegami bavíme o divadle, o našej práci. Ľudí to zaujíma, pretože máme vždy naozaj „narvané“, ale napríklad s otázkami divákov je to vždy ťažké, Slováci sa hanbia, preto na nejaké väčšie diskusie ešte len čakám. Ale veľmi sa teším, že ľudia vyjadrujú záujem o divadlo a o našu prácu, je to dobré znamenie...

Pravidelne organizujete Šansónové večery na pamiatku legendárneho režiséra Jozefa Bednárika. Ako si na neho spomínate?

S Beďom som naštudovala 22 inscenácií, z toho 12 muzikálov a ešte mnoho televíznych inscenácií. Bol mojím učiteľom aj priateľom, jeden neskutočne vzdelaný a pracovitý človek, divadelník. Som šťastná, že sa naše cesty stretli, pretože som sa od neho veľa naučila. Dnes sa taký „profesionalizmus“ nevidí často... Čo sa týka šansónov, bola radosť sledovať, ako z piesne robí divadelnú inscenáciu, ako nás vedie, ako mu to myslí... Svoju profesnú kariéru delím na „za Beďa“ a „po Beďovi“. Bohužiaľ, mám pocit, že to najlepšie už bolo...

(V Divadelnej kaviarni so Zdenou Studenkovou)

Vaša dcéra je unikátom na slovenskej hudobnej scéne. Pod umeleckým menom Katarzia žne úspechy nielen doma, ale aj v zahraničí. Ako sa vám páči jej hudobné smerovanie? Chodievate na jej koncerty?

Som šťastná, že sa našla vo svojej textárskej aj hudobnej tvorbe. Je veľmi pracovitá a náročná na seba a nám rodičom neostáva nič iné, ako držať jej palce. Veľmi ma teší neustály nárast počtu jej fanúšikov! Páčia sa mi jej texty a mnohé jej piesne, a keď máme možnosť, chodíme aj na jej koncerty. Často mi posunie do pozornosti nejakú hudobnú skupinu alebo speváka, a cez ňu si rozširujem aj hudobný obzor.

Pýta sa na Vaše názory a rady v profesnej oblasti, alebo je vo všetkom samostatná?

Katka je dosť tvrdohlavá a myslím, že moje rady nepotrebuje. Riadi sa svojím rozumom a ja som sa naučila nenatískať sa so svojimi radami. Počkám, kým za mnou príde sama a keď sa pýta, samozrejme, odpoviem.

Kde čerpáte inšpiráciu pre svoju prácu?

Najlepšia inšpirácia je život sám. Pozorujem ľudí a dianie okolo seba, som veľmi vnímavá. Podľa mňa je to pre herca jedna zo základných vlastností.

Ktorá inscenácia vás naposledy zaujala a ktorú by ste odporúčali našim čitateľom?

U nás v DAB-e by to bola rozhodne inscenácia Veľký zošit a v Slovenskom národnom divadle Rivers od Babylon a Desatoro, tieto tri inscenácie určite odporúčam, pretože na mňa hlboko zapôsobili témou aj hereckými výkonmi! Mám rada tragikomédie a hry s hlbokou výpovednou hodnotou. U nás v divadle je muzikál Tisícročná včela jednou z najúspešnejších inscenácií, ľudia ju majú veľmi radi. Stvárňujem v nej Tisícročnú včelu, ale vďaka súčasným okolnostiam a udalostiam vo svete sa cítim aj na Dvetisícročnú včelu...

Máte pocit, že je to s nami ľuďmi až také zlé?

Ale nie! Ja to nikdy nevzdám, na to mám až príliš rada život, divadlo a umenie. Aj napriek marazmu, v ktorom žijeme a skúsenostiam s ľudskou hlúposťou a primitivizmom, ktorý akoby dnes zvláštnym spôsobom prekvital... Aj napriek týmto neduhom našej krajiny sa mi život zdá byť krásny vďaka množstvu úžasných, schopných a hodnotných ľudí, ktorí sa v našej malej krajinke o niečo snažia... Takže idem ďalej!

(Tisícročná včela)