Opozičné návrhy v parlamente neprešli, pri referende bude naďalej platiť 50-percentné kvórum

Pri referende bude naďalej platiť 50-percentné kvórum

Kvórum pri referende sa rušiť nebude. Poslanci Národnej rady SR dnes nepodporili novelu Ústavy SR od lídra OĽaNO Igora Matoviča, ktorý zároveň žiadal, aby sa referendum muselo konať vždy v deň najbližších celoštátnych volieb.

"Myslíme si, že existencia 50-percentného kvóra, keď k urnám musí prísť 2,2 milióna ľudí, systematicky ubíja v ľuďoch záujem o veci verejné," argumentoval Matovič. Podľa jeho slov sa to na prvý pohľad môže zdať ako úlet, ale nulové kvórum majú napríklad vo Švajčiarsku, Fínsku, Estónsko či Španielsku. "Je to bežný parameter, ktorý sa v Európe využíva, a práve neexistencia žiadneho kvóra nabáda ľudí k záujmu o veci verejné," tvrdil.

Od toho, že sa referendum vždy spojí s najbližšími celoštátnymi voľbami, si Matovič sľuboval zníženie nákladov. Zároveň chcel presadiť, aby sa rozšíril okruh tém, o ktorých sa plebiscit nemôže konať. K témam základné práva a slobody, štátny rozpočet, dane a odvody malo pribudnúť skrátenie volebného obdobia.

Poslanci neposunuli do 2. čítania zmeny v reštrukturalizácii

Parlament neposunul do druhého čítania novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) navrhlo, aby sa veritelia mohli pred začiatkom reštrukturalizácie rozhodnúť, či sa chcú stať majiteľmi svojich dlžníkov. "Prebiehalo by to spôsobom, že by vznikla nová akciová spoločnosť, ktorá by sa stala majiteľom dlžníka a akcionármi tejto firmy by boli všetci veritelia," priblížil v rozprave líder hnutia Igor Matovič. Cieľom novely zákona bolo nastaviť systém reštrukturalizácie tak, aby sa odstránili doterajšie systémové nerovnosti v postavení jednotlivých veriteľov. 

Obyčajní navrhli okrem iného zrovnoprávniť veriteľov zabezpečených pohľadávok a nezabezpečených pohľadávok ako aj drobných veriteľov s veľkými veriteľmi tak, že každá z týchto skupín bude mať svoje zastúpenie vo veriteľskom výbore a bude rovnako dôležitá pri hlasovaní o prijatí reštrukturalizačného plánu. "Bohužiaľ, dnes to tak nie je a práve veľkí veritelia, čo majú zabezpečené svoje pohľadávky, ktoré sa v reštrukturalizačnom procese veľakrát uspokoja do výšky 90 až 100 percent, tak sú vo výraznej výhode voči tým malým," poznamenal Matovič. 

OĽaNO chcelo presadiť, aby sa uspokojovali všetky pohľadávky rovnako, bez ohľadu na to, do ktorej skupiny boli zaradené, s výnimkou podriadených pohľadávok, a to stanovením jednotnej percentuálnej sadzby uspokojenia. "Neboli by zvýhodnené veľké banky a finančné inštitúcie na úkor malých, drobných živnostníkov. Boli by uspokojení všetci veritelia rovnakou percentuálnou sadzbou zo svojich pohľadávok," konštatoval Matovič. Novela zákona mala taktiež zaviesť možnosť schvaľovať právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie veriteľským výborom. 

Poslanci rovnako odmietli novelu trestného zákona. OĽaNO v nej navrhlo, aby sa trestným činom stalo nevyplatenie faktúry do 30 dní po jej splatnosti, ak páchateľ tohto trestného činu mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie. Zavedením spomínanej úpravy by sa podľa hnutia prvýkrát vytvorila skutočná trestnoprávna ochrana pre všetkých poctivých podnikateľov voči nepoctivým podnikateľom, ktorí im často nevyplácajú faktúry. 

KDH neuspelo s novelou zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie

Trojica poslancov opozičnej strany KDH Alojz Přidal, Július Brocka a Jozef Mikuš dnes neuspeli v parlamente so svojím návrhom novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Plénum Národnej rady (NR) SR ju neposunulo do druhého čítania. Poslanci chceli novelou odstrániť z praxe problém, na ktorý poukazovali vo februári tohto roku aj desiatky výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov. Protestovať prišli priamo pred budovu parlamentu.

Pre nenahlásenie plánu výroby na tento rok distribučným spoločnostiam a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) do 15. augusta minulého roka im totiž chce štát skrátiť podporu v tomto roku.

Povinnosť výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov hlásiť distribučným spoločnostiam a ÚRSO plán výroby na nasledujúci rok je v zákone už od roku 2009, za jej porušenie však pôvodne nehrozili žiadne sankcie. Krátenie podpory sa zaviedlo až novelou z roku 2013.

Trojica poslancov tak chcela v novele zrušiť krátenie podpory pre výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov po nesplnení si tejto administratívnej povinnosti. Takýto problém by sa riešil ako správny delikt, ktorým by sa zaoberala Slovenská obchodná inšpekcia. Zároveň chceli poslanci v novele určiť maximálnu výšku sankcie za nesplnenie si týchto povinností.