Od automobilov k lietadlám: Ekológia sa postupne dostáva do všetkých sfér dopravy

Množstvo aeroliniek ponúka pasažierom možnosť vymazať svoju uhlíkovú stopu za daný let finančným príspevkom, ktorý je následne využitý na podporu najrôznejších ekologických projektov.

Lenže podľa prieskumu tento dobrovoľný poplatok hradí po svete len zlomok cestujúcich. 

Prečo tak nízke množstvo cestujúcich dobrovoľne platí poplatok za vymazanie svojej uhlíkovej stopy - to je otázka, ktorá stojí pred komerčnými aerolinkami.

Samozrejme, jedným argumentom budú peniaze samy o sebe. Od lovcov lacných leteniek, študentov či osôb v horšej finančnej situácii sa nedá príliš očakávať, že dobrovoľne zaplatia poplatok.

Prečo ho však nemajú motiváciu zaplatiť ani tí, ktorí by na to mali? Na vine môže byť úplná neznalosť tejto možnosti, tak aj nedostatok informácií na to, ako sa s týmito peniazmi nakladá.

Vymazať svoju uhlíkovú stopu môžu cestujúci priamo zaplatením poplatku u aeroliniek, ktoré to umožňujú, prípadne u spoločností, ktoré sa tzv. "Offsetováním" emisií skleníkových plynov zaoberajú.

Hlavným dôvodom, prečo ľudia tento dobrovoľný poplatok platia, je čisté svedomie. Hoci je uhlíková stopa, ktorú za sebou letecká doprava zanecháva, len zlomkom toho, čo ľudstvo vytvára, nie sú to zanedbateľné hodnoty.

Toto ekologické zaťaženie sa obvykle vypočítava na základe typu lietadla, vzdialenosti medzi destináciami a vyťaženosti daného letu.

Je logické, že je vaša osobná uhlíková stopa podstatne nižšia, ak je lietadlo plné, ako keď vás cestuje 14 v celom Boeingu 777.

Vymazanie uhlíkovej stopy by však malo zostávať tak trochu v úvodzovkách, pretože samozrejme danú stopu nevymažete, len ju vykompenzujete. Ide teda o také druhé najlepšie možné riešenie. A to hneď po možnosti, že by daná uhlíková stopa vôbec nevznikla.

Najrôznejšie programy na kompenzáciu uhlíkovej stopy majú napríklad aerolinky Qantas, Austrian Airlines, Air Canada, KLM, Brussels Airlines a ďalšie.

Kam idú peniaze za offsetovanie

Každá aerolinka podporuje iné projekty. Napríklad holandská KLM investuje do kuchynských sporákov v afrických krajinách.

V Ghane s novými sporákmi ušetria ročne 180 kilogramov dreveného uhlia na osobu a nový sporák už obdržalo vyše 50 000 rodín v niekoľkých krajinách.

Kúpa ekologického sporáku sa ukázala ako efektívna ochrana životného prostredia. Nechýba potom ani obnova dažďových pralesov v Paname a všeobecne vysádzanie nových stromov.

Niektoré aerolinky platia priamo

Aerolinky Qatar Airways a Emirates možnosť kompenzácie uhlíkovej stopy zákazníkom neumožňujú. Obe spoločnosti svorne tvrdia, že túto možnosť zákazníkom neponúkajú preto, že to je na aerolinkách a nie zákazníkoch, aby sa starali o podporu programov kompenzujúcich uhlíkovú stopu leteckej dopravy.

Naviac je priemerný vek lietadiel týchto aeroliniek len zhruba šesť rokov a nové lietadlá bývajú ekologickejšie ako staršie modely.

Aerolinky Emirates navyše v júni ohlásili, že na svojich letoch počas tohto roka nahradia plastové slamky za papierové, nasledovať neskôr majú aj nápojové miešadlá a tašky, do ktorých dostávajú zákazníci svoje duty-free nákupy. Plastové fľaše využívané na palubách lietadiel sú už teraz recyklované.

Udržateľné palivo

Témou, ktoré je bežnému cestujúcemu asi najvzdialenejšia, je používanie udržateľných leteckých palív, čo je až doteraz skôr hudba vzdialenej budúcnosti. Jednou z prvých lastovičiek je prvý európsky závod na výrobu udržateľného leteckého paliva, ktorý vyrastie v holandskom Delfzijl. Za týmto projektom stoja tamojšie aerolinky KLM, ktoré po vyvinutí pretekov budú ročne po dobu desiatich rokov odoberať 75-tisíc ton udržateľného leteckého paliva, a budú tak jeho hlavným odberateľom.

Toto palivo by malo vytvárať minimálne o 85 percent menej emisií CO2 než súčasné fosílne palivá. Kuriózne pritom je, že surovinami na výrobu tohto moderného paliva budú okrem iného napríklad aj použitý kuchynský olej z miestneho priemyslu alebo vodík získavaný z vody pomocou veterných elektrární.