Najkrajšie a najchutnejšie vianočné zvyky a tradície na Slovensku

Najviac zvyklostí sa – samozrejme – točí okolo štedrovečerného stola. Každý región dodnes má svoje špecifiká v tom, čo sa na Vianoce pripravuje, preferuje, akými drobnými tradíciami si tieto čarovné sviatky ešte viac skrášľujeme.

Zdravie v jablku či orechu

Asi najviac Slovákov pozná zvyk prekrajovania jabĺčka na Vianoce. Jablká na slovenskom vianočnom stole nemajú chýbať. Tí odvážnejší vezmú nôž a prekroja jabĺčko na polovicu. Ak sa ukáže krásny zdravý jadrovník s jasnou hviezdičkou, rodina sa môže tešiť pevnému zdraviu a spokojnosti na budúci rok.  Podobne to platí o vlašskom orechu, ak sa pod škrupinou zjaví zdravé jadro, znamená to zdravie aj pre rodinu.

Cesto pred východom slnka

V niektorých domácnostiach sa dlho dodržiavala tradícia, podľa ktorej gazdinky začali pripravovať cesto na vianočné pečivo ešte pred východom slnka. Časť z cesta sa hodila sliepkam, aby dobre znášali po celý rok, gazdiná si dala dobre záležať, aby pečivo po upečení nebolo spľasnuté, ale pekne vysoké a nadýchané, čo znamenalo hojnosť pre celý dom.

Krížik medom

Urobiť krížik medom na čelo všetkým členom rodiny znamenalo požehnanie, ochranu, spokojnosť pre ďalší rok.  

Nevstávať od stola

Kedysi sa v slovenských rodinách dodržiavala tradícia, že počas slávnostnej štedrej večere nikto nemá vstávať od stola (na každom museli byť oblátky, cesnak, jablká, orechy), ako znak súdržnosti celej rodiny. Na stole mal byť vždy párny počet tanierov, ideálne o jeden viac ako bol skutočný počet ľudí – pre prípadného pocestného, ktorý by potreboval prichýliť.

Hojnosť v podobe mince, orechov či šupiny

Hojnosť, aj tú materiálnu si želali odjakživa aj naši predkovia. Zvykli zapekať mincu do koláča, ktorá mala priniesť šťastie tomu, ktorý ju našiel. Dodnes sa pestuje zvyk šupiny z kapra pod obrusom (dnes už skôr v peňaženke), ktorá má priniesť takisto financie do rodiny. Aj hádzanie orechov do kútov v miestnosti malo priniesť pod strechu hojnosť a zdravie.

Chlieb s medom pre zvieratá

Pre dobré zdravie sa v niektorých častiach Slovenska zvykla podávať vianočná večera – chlieb s medom aj hospodárskym zvieratám.

Opekance, bobaľky, pupáčiky

Typické koláče najmä pre Východné Slovensko. Pripravujú sa z kysnutého cesta, najčastejšie sa zdobia roztopeným maslom a makom. Niekde sa však kombinujú aj tvarohom, bryndzou či kapustou.

Ryba či hydina

Ako hlavné jedlo za štedrovečerným stolom stále dominuje ryba. A hoci za tradíciu u nás považujeme predovšetkým kapra, zaujímavé je, že ten sa začal na vianočných tanieroch objavovať až v 50. rokoch minulého storočia. Ešte pred ním naši predkovia jedli na Vianoce veľa zubáča či pstruha. Dnes už sa experimentuje, mnohé rodiny preferujú napríklad lososa, no sladkovodné ryby stále dominujú. K nim patrí majonézový či cibuľový zemiakový šalát (niekde preferujú zemiakovú kašu).
Najmä na Strednom Slovensku sa namiesto ryby podáva často pečená hus, morka alebo kačka, na východe aj pečený zajac. Niektoré domácnosti siahajú aj po univerzálnej klasike – rezňoch.

Vianočné polievky

Väčšina rodín povie, že tou pravou a jedinou na Vianoce je kapustnica, no nie je to tak všade na Slovensku. Najmä kedysi prevládala v mnohých regiónoch najmä strukovinová – fazuľová, šošovicová, bôbová, či hrachová ako symbol zdravia, tradičná bola a dodnes je v mnohých regiónoch na Vianoce aj rybacia, alebo mliečna hubová (dnes smotanová dubáková) polievka.
Čo sa týka samotnej kapustnice, aj tá má viacero podôb. Niekde sa pripravuje z údenej ryby, niekde so sušenými slivkami, niekde aj s hubami, na východe dokonca s rajčinovým pretlakom či ryžou.

Sladkosti, sladkosti, a ešte raz sladkosti...

Okrem oplátok, štedráku a bobaliek sa na Vianoce pripravujú už tradične medovníky, medvedie labky, štrúdle, linecké pečivo, vanilkové rožky... Na Východe poznajú aj pirohy, zemplínsky biely koláč...
V niektorých domácnostiach, najmä na severe Slovenska sa stále dodržiava tradícia tzv. jedenástich chodov – položiť na stôl všehochuť rôznych jedál, z ktorých si naberajú členovia podľa slobodnej vôle.

Vianoce v minulosti

A ako vlastne vyzerali vianočné stoly našich predkov v minulosti? Oplátky, orechy, med, cesnak, jablká, šúľance, strukoviny, cícerová kaša, ale aj obilninové polievky, fazuľa so zeleninou zemiaky s maslom, pirohy s kapustou, krúpami a kyslým mliekom, kysnuté koláče, fazuľa so zeleninou, mrvenička, kračúň – biely koláč so zapečenými zrnkami obilia... Ryba prevládala skôr varená, šalát bez majonézy.

Celkovo boli vtedajšie vianočné stoly oveľa skromnejšie a „diétnejšie“. Skúsme teda tento rok nad všetkými tými dobrotami na chvíľu sa zastaviť a poďakovať za hojnosť, ktorú už často berieme ako samozrejmosť...