Múzeum v Trnave má šesťdesiat rokov, čelí žalobe o vrátenie 1910 predmetov

Pozoruhodné predmety vystaví prvýkrát 25. septembra, v tento deň sa totiž uskutočnia oslavy jubilea tejto inštitúcie, ktorú v súčasnosti spravuje Trnavský samosprávny kraj (TTSK). Okrem výstavy pripravuje múzeum vydanie pamätnice so súpisom všetkých zrealizovaných výstav a expozícií počas svojej existencie aj s bohatou obrazovou prílohou. 
     

Západoslovenské múzeum v Trnave sídli v bývalom kláštore klarisiek. Patrí medzi tri najväčšie inštitúcie svojho druhu na Slovensku, má jednu z najrozsiahlejších výstavných plôch a ochraňuje takmer 170.000 predmetov. Jeho zbierkový fond pred desiatimi rokmi ochudobnila krádež 1210 vzácnych kusov nevyčísliteľnej hodnoty, ktorá sa do dejín zapísala ako najväčšia v Európe a ktorá nebola doteraz objasnená. Teraz visí nad múzeom hrozba, že by mohlo prísť o ďalších 1910 predmetov. Spolok sv. Vojtecha sa totiž súdne domáha vydania hnuteľných vecí zo zbierok bývalého Múzea F. R. Osvalda, ktoré prešli po jeho zániku do práve vznikajúceho Západoslovenského múzea. Spolok to podľa informácií hovorcu TTSK Patrika Velšica zdôvodňuje protiprávnym odňatím v období komunistického režimu. Prvé súdne pojednávanie sa uskutočnilo v auguste.
     

"Zostaviť výber na jubilejnú výstavu bolo zložité vzhľadom na bohatosť fondu, z archeologickej zbierky sme sa nakoniec rozhodli pre vzácne zoomorfné nádoby z raritnej zbierky zberateľa Štefana Cyrila Parráka pre keramiku a sklo. Máme bohatú historickú zbierku, z nej to budú hodiny, zbrane, vzácne tlače, návštevníci uvidia aj predmety a noty z pozostalosti skladateľa Mikuláša Schneidra-Trnavského. Z kampanologickej zbierky, ktorá je najväčšia na Slovensku, vystavíme zvony a nevynecháme ani predmety z ázijskej zbierky, ktorá je rovnako na Slovensku ojedinelá," povedala riaditeľka múzea Daniela Čambálová. 
     

Západoslovenské múzeum vzniklo v auguste 1954, má dvanásť expozícii ako Gotická Trnava, Ľudový odev západného Slovenska, Krása zašlých čias, Sakrálne pamiatky, Oratórium, Dejiny Trnavy či Príroda Malých Karpát, popri nich pripravuje ročne okolo dvadsať výstav. Sídli v štyroch budovách, z nich tri sú národnými kultúrnymi pamiatkami - komplex kláštora klarisiek, Oláhov seminár – Múzeum knižnej kultúry a Dom hudby Mikuláša Schneidra-Trnavského. Začínalo v menších priestoroch, s postupom času sa kláštor celý prispôsobil muzeálnym potrebám. V súčasnosti však potrebuje revitalizáciu. "S projektmi sme zatiaľ nepochodili," konštatovala Čambálová.
     

Múzeum má podľa riaditeľkiných slov v existencii viacero medzníkov, medzi ne radí vybudovanie expozície z roku 1988 o histórii Trnavy k 750. výročiu povýšenia na slobodné kráľovské mesto a ďalšie aktivity. Ako perspektívnu vidí Čambálová práve začínajúcu spoluprácu so Zemským múzeom v rakúskom Eisenstadte. "Zapodievame sa myšlienkou festivalu Chute regiónov, na ktorom by sme si navzájom predstavili tradičné pokrmy. Jeho súčasťou by bol aj projekt, ako sa gastronómia vyvíjala v našich krajinách po rozdelení Rakúsko-Uhorska," dodala riaditeľka múzea.