BRATISLAVA - Hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ sa vo štvrtok stretnú na mimoriadnom summite v Bruseli venovanom situácii na Ukrajine, kde sa v posledných dňoch opäť stupňuje napätie po tom, ako záujmy obyvateľov Krymu odmietajúcich zosadenie prezidenta Viktora Janukovyča začalo brániť ruské vojsko.
Podľa vyjadrenia úradu slovenskej vlády by malo byť rokovanie zamerané na "koordináciu postupu členských krajín a reakciu EÚ na vzniknutú situáciu s cieľom predísť vojenskej eskalácii a začať okamžité politické rokovania s Ruskou federáciou". Európska rada nadviaže na pondelňajšie zasadnutie ministrov zahraničných vecí EÚ, ktorí odsúdili zasahovanie Ruska do diania na Ukrajine a vyzvali na dialóg. Zároveň pohrozili Moskve "dôsledkami pre bilaterálne vzťahy" a "cielenými opatreniami", ak vojakov na Kryme nevráti späť na ich základne. Stály zástupca Ruska pri EÚ Vladimir Čizov napriek tomu v utorňajšom rozhovore pre stanicu Rossija-24 vyjadril presvedčenie, že jeho krajine zatiaľ žiadne sankcie zo strany dvadsaťosmičky nehrozia.
"Zasadnutie zvolali najvyšší predstavitelia EÚ pre eskaláciu napätia na Kryme a v ďalších oblastiach Ukrajiny spôsobených aktivizáciou vojenských síl v regióne," uvádza úrad slovenského premiéra Roberta Fica. Poukazuje pritom na predošlé vyhlásenie ministrov zahraničia, podľa ktorého je potrebné hľadať "mierové riešenie terajšej krízy pri úplnom dodržaní medzinárodného práva". Rada EÚ pre zahraničné veci tiež v pondelok podporila vyslanie pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), o ktorú požiadala ukrajinská vláda. Americký zástupca OBSE Daniel Baer následne oznámil, že pozorovatelia z 15 krajín by mali na Ukrajinu vycestovať ešte v stredu. Členmi OBSE sú všetky európske štáty vrátane Ukrajiny, ale i Rusko a USA. Pozorovatelia majú preveriť skutkový stav na Kryme, ministri EÚ však už v pondelok odsúdili "jasné narušenie ukrajinskej zvrchovanosti a územnej celistvosti aktmi agresie zo strany ruských ozbrojených síl ako aj oprávnením vydaným ruskou Radou federácie 1. marca pre použitie ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny". Moskva týmto spôsobom "nepochybne porušila svoje medzinárodné záväzky", vyhlásila vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonová.
Februárové zosadenie ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča vyvolalo na Kryme vzburu obyvateľov ruskej národnosti, ktorí začali preberať kontrolu nad polostrovom s pomocou ruského vojska. Nové ukrajinské vedenie a západní partneri hovoria o vojenskej intervencii Ruska, ktoré má na Kryme základne, čo však ruský prezident Vladimir Putin popiera, hoci ho predtým o takýto krok požiadali rovnako Janukovyč ako aj šéf krymskej proruskej vlády Sergej Aksjonov. Okrem EÚ už pohrozili Rusku sankciami aj USA, administratíva Baracka Obamu sa však zatiaľ snaží s Moskvou rokovať. Európska komisia medzitým v stredu potvrdila poskytnutie finančnej pomoci Ukrajine v sume 11 miliárd eur, ktorá by mala byť uvoľňovaná v priebehu niekoľkých rokov. Podľa jej predsedu Josého Manuela Barrosa by mali byť peniaze použité na "podporu ekonomických a politických reforiem".
Bezprostredne pred začiatkom štvrtkového summitu sa v Bruseli uskutoční stretnutie premiérov krajín Visegrádskej skupiny, zatiaľ čo na neskoršom rokovaní sa očakáva účasť nového ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies