Mestá hodnotia zber bioodopadu. Frekvencia vývozu nie je dobre nastavená, odkazujú

Povinnosť zavedenia triedeného zberu kuchynského odpadu začala pre väčšinu samospráv platiť od 1. januára 2021 s polročným prechodným obdobím. Od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava a Košice, ktoré mali pôvodne výnimku. Miera separácie biologicky rozložiteľného odpadu odvtedy postupne narastá. Množstvo zmesového odpadu historicky kleslo pod jeden milión ton, čo má pozitívny vplyv aj na mieru skládkovania.

Práve obmedziť jeho množstvo a splniť záväzky voči Európskej únii boli cieľmi ministerstva životného prostredia pod Jánom Budajom (vtedy OĽANO, dnes Demokrati), keď separáciu kuchynského odpadu presadilo. Pre samosprávy bola však nová povinnosť výzvou a prinášala so sebou problémy technické aj finančné, zhodne bilancujú pre portál EURACTIV Slovensko Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) aj Únia miest Slovenska (ÚMS).

Zber sa zavádzal s komplikáciami

„ZMOS robilo v lete v roku 2021 prieskum v členských mestách a obciach týkajúci sa nakladania s kuchynským bioodpadom. Podľa výsledkov malo v prvej polovici roku 2021 na svojom území zavedený zber tohto druhu odpadu iba 22 percent z 1 200 odpovedajúcich samospráv,“ upozorňuje Slávka Lenčéšová, expertka ZMOS pre oblasť životného prostredia.

Podľa jej dát v súčasnosti sprevádzkovali zber kuchynského odpadu mestá aj väčšie obce, kým menšie obce sa zväčša zamerali na predchádzanie vzniku odpadu a využívajú domáce kompostéry, ktoré rozdali obyvateľom. Podľa Lenčéšovej boli najväčšou prekážkou pri zavádzaní zberu chýbajúce zariadenia na zhodnotenie takéhoto odpadu, pričom „aj tie, ktoré boli funkčné v čase zavádzania povinnosti, boli nerovnomerne rozmiestnené v území“.

„V niektorých oblastiach bola podľa prieskumu ZMOS dovozná vzdialenosť do zariadenia 100 a viac kilometrov, čím sa zvyšovali náklady na prepravu takého odpadu. Na chýbajúce spracovateľské kapacity sme upozorňovali ešte pred zavedením povinnosti,“ vysvetľuje odborníčka.

Poplatky sa zvýšili, obce môžu požiadať o príspevok

Začiatok zberu sprevádzali v obciach problémy súvisiace s vysokými počiatočnými investičnými nákladmi. Aj jeho následné fungovanie si vyžaduje viac financií. „Väčšina miest musela pristúpiť k navyšovaniu poplatkov za komunálny odpad. Ak aj nie priamo k navýšeniu poplatku, tak určite k navýšeniu sumy, ktorou sa odpadové hospodárstvo v niektorých mestách dotuje z inej rozpočtovej položky,“ vyhodnocuje hovorkyňa a poradkyňa ÚMS pre komunikáciu klimatickej krízy Daniela Piršelová.

To potvrdzuje aj Lenčéšová, ktorá zároveň tvrdí, že zber kuchynského odpadu „je najdrahší systém triedeného zberu a najväčšia položka v rozpočte obecného odpadového hospodárstva“.

„Z prepočtov odborníkov vyplýva, že jednorazový náklad na kompostéry je spravidla nižší ako pravidelné platby za zvoz a nakladanie s týmto druhom odpadu. Priemerné náklady sa podľa dostupných údajov pohybujú v priemere na úrovni cca 340 eur za tonu,“ uvádza expertka zo ZMOS. Pripomína však, že vynaložené finančné prostriedky na zber bioodpadu sa môžu samosprávam vrátiť formou príspevku z Environmentálneho fondu.

Po splnení zákonom stanovených podmienok majú obce možnosť požiadať o finančný príspevok, za ktorý môžu zakúpiť napríklad zberné nádoby na triedený zber bioodpadu vrátane košíkov alebo hygienizačných jednotiek slúžiacich na jeho spracovanie. „V roku 2021 získalo takýto príspevok 213 samospráv a v roku 2022 už 321 samospráv, čo naznačuje aj progres v zbere kuchynského odpadu,“ hodnotí Lenčéšová pre portál EURACTIV Slovensko.