Klonované zvieratá už sú dnes bežné, mäso z nich sa aj konzumuje. Ako vznikajú ovce bez rodičov a bude možné skopírovať aj človeka?

Klonovanie zvierat je proces, pri ktorom sa vytvárajú geneticky identické kópie existujúcich zvierat. Táto technológia sa používa na rôzne účely, ako napríklad zachovanie ohrozených druhov, zlepšenie chovu hospodárskych zvierat, alebo splnenie prianí majiteľov domácich miláčikov. V Číne sa klonovanie zvierat rozvíja rýchlym tempom a prináša nielen vedecké pokroky, ale aj etické a environmentálne otázky.

Ako prebieha klonovanie?

Klonovanie sa môže uskutočňovať dvomi základnými spôsobmi: nepohlavným rozmnožovaním a prenosom jadier somatických buniek.

Nepohlavné rozmnožovanie je spôsob klonovania, ktorý sa vyskytuje prirodzene u niektorých druhov rastlín a zvierat. Pri tomto spôsobe sa z jednej rodičovskej bunky alebo organizmu vytvárajú nové bunky alebo organizmy, ktoré sú geneticky rovnaké ako rodič.

Príkladmi nepohlavného rozmnožovania sú delenie buniek, pučanie, fragmentácia, partenogenéza, vegetatívne rozmnožovanie alebo apomixis. Tento spôsob klonovania je rýchly, jednoduchý a efektívny, ale neumožňuje genetickú variabilitu a prispôsobivosť.

Prenos jadier somatických buniek je spôsob klonovania, ktorý sa využíva umelo v laboratórnych podmienkach. Pri tomto spôsobe sa jadro z bunky tela (somatickej) odstráni a vloží sa do neopladeného vajíčka, z ktorého bolo odstránené jadro. Výsledná bunka sa potom stimuluje elektrickým prúdom alebo chemickou látkou, aby sa začala deliť a vytvárať embryonálne bunky.

Tieto bunky sa potom implantujú do náhradnej matky, ktorá donosí klonovaný organizmus. Príkladmi prenosu jadier somatických buniek sú klonovanie ovcy Dolly, psa Snuppy alebo makakov Zhong Zhong a Hua Hua. Tento spôsob klonovania je zložitý, nákladný a má nízku úspešnosť, ale umožňuje klonovanie dospelých jedincov a zachovanie genetického materiálu.

Ovca Dolly

Prvým klonovaným cicavcom na svete bola ovca Dolly, ktorá sa narodila v roku 1996 v Škótsku. Na jej klonovanie sa použila metóda prenosu jadra somatickej bunky, pri ktorej sa jadro z bunky vemena odstráni a umiestni sa do vaječnej bunky, z ktorej bolo odstránené jadro.

Výsledná bunka sa potom implantuje do náhradnej matky, ktorá donosí klonované zviera. Dolly sa dožila šesť rokov, čo je menej ako priemerná životnosť jej rasy, a trpela na niektoré zdravotné problémy, ako napríklad artritída a rakovina.

Pes vytvorený z ucha

V roku 2005 sa v Južnej Kórei narodil prvý klonovaný pes, ktorý bol vytvorený z DNA zvezdického psa menom Snuppy. Na jeho klonovanie sa použila rovnaká metóda ako na klonovanie Dolly, avšak s použitím buniek z ucha.

Snuppy sa dožil dvanásť rokov, čo je približne rovnaká dĺžka života ako u bežných psov jeho plemena, a nevykazoval žiadne závažné zdravotné komplikácie.
V roku 2018 sa v Číne podarilo naklonovať dve makaky rézusy, ktoré sa stali prvými klonovanými primátmi na svete.

Na ich klonovanie sa použila metóda nazývaná transfer jadier somatických buniek z rozvinutých buniek, pri ktorej sa jadro z bunky zvieracieho plodu alebo embrya odstráni a umiestni sa do vaječnej bunky, z ktorej bolo odstránené jadro.

Táto metóda je považovaná za efektívnejšiu a bezpečnejšiu ako metóda použitá na klonovanie Dolly. Makaky, pomenované Zhong Zhong a Hua Hua, sú zdravé a aktívne, a očakáva sa, že budú mať normálnu životnosť.

Prvé naklonované vlky a primáty

V roku 2022 sa v Číne narodila prvá naklonovaná arktická vlčica na svete, ktorú doniesla bígľka ako náhradná matka. Vlčica, pomenovaná Maya, bola naklonovaná z DNA starého vlka, ktorý zomrel v prírodnom parku Harbin Polarland. Cieľom klonovania bolo zachovať genetickú diverzitu a pomôcť pri ochrane tohto poddruhu vlka.

V roku 2024 sa v Číne podarilo naklonovať aj prvého zdravého primáta, opicu makak rézus. Tento úspech bol dosiahnutý pomocou zdokonalenej metódy klonovania, ktorá znižuje riziko abnormalít plodov. Odborníci tvrdia, že klonovanie primátov môže pomôcť pri štúdiu ľudských chorôb a vývoji liekov.

Klonovanie hospodárskych zvierat a domácich miláčikov

V Číne sa klonovanie zvierat využíva aj na komerčné účely, najmä v poľnohospodárstve a biotechnológii. V roku 2023 sa v Číne predstavil prvý naklonovaný kôň, ktorý bol vytvorený z DNA šampióna v parkúre. Podľa tvorcov klonovania môže zvýšiť kvalitu a produktivitu chovu koní a podporiť rozvoj jazdeckého športu v Číne.

Okrem toho sa v Číne ponúkajú aj služby klonovania domácich miláčikov, ako sú mačky, psy a kone. Tieto služby sú určené pre majiteľov, ktorí si chcú zachovať spomienku na svoje zvieratá alebo si zaobstarať identického náhradníka. Cena klonovania sa pohybuje od 35-tisíc do 50-tisíc dolárov (približne 32 100 až 45 800 eur) za jedno zviera.

Klonovanie zvierat je v Číne rozvinutá a rastúca oblasť, ktorá prináša množstvo vedeckých, hospodárskych a osobných výhod. Zároveň však vyvoláva aj množstvo otázok a kontroverzií, ktoré sa týkajú etiky, zdravia, životného prostredia a spoločnosti. Je preto potrebné, aby sa klonovanie zvierat robilo s rešpektom, zodpovednosťou a transparentnosťou, aby sa minimalizovali riziká a maximalizovali prínosy pre ľudí aj zvieratá.

Klonovanie ľudí

Klonovanie človeka je proces, pri ktorom sa vytvára geneticky identická kópia existujúceho človeka. Tento proces je kontroverzný a zatiaľ nebol úspešne uskutočnený. Existujú dva základné spôsoby, ako by sa teoreticky mohlo klonovať človeka: klonovanie embryí a klonovanie dospelých.

Klonovanie embryí by spočívalo v tom, že by sa z neoplodneného  ľudského vajíčka odstránilo jadro a nahradilo by sa jadrom z bunky ľudského embrya. Táto bunka by sa potom stimulovala elektrickým prúdom alebo chemickou látkou, aby sa začala deliť a vytvárať klonované embryonálne bunky. Tieto bunky by sa potom implantovali do maternice náhradnej matky, ktorá by doniesla klonované dieťa. Tento spôsob by umožnil vytvoriť viacero klonov z jedného embrya.