Disciplinány senát bude riešiť odvolanie ministra v kauze Szabó

Minister podal 6. novembra minulého roka návrh na začatie disciplinárneho konania voči trojici sudcov Pavlovi Farkašovi, Pavlovi Polkovi a Milanovi Lipovskému, pre chybu ktorých bol podľa neho Szabó v tom čase ešte obvinený z vrážd prepustený z väzby. Navrhol im trest zníženie funkčného platu o 50 percent na päť mesiacov. Disciplinárny senát Najvyššieho súdu SR zastavil 5. mája tohto roka na neverejnom zasadnutí konanie voči týmto sudcom, lebo podľa ich názoru bol ministrov návrh podaný oneskorene.

„Odmietam tolerovať pokus zbaviť sudcov najvyššieho súdu zodpovednosti pomocou formalistického a faktami nepodloženého rozhodnutia disciplinárneho senátu. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný včas a preto voči zastaveniu stíhania podám odvolanie,“ povedal v máji po rozhodnutí senátu Borec.

Podľa zákona o sudcoch a prísediacich možno návrh na začatie disciplinárneho konania podať na disciplinárnom senáte do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o disciplinárnom previnení. ,,V apríli minulého roka vyjadril v médiách minister Borec znepokojenie nad tým, že z väzby bola prepustená osoba, ktorá sa podľa názoru tak prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu, bez pochyby dopustila minimálne jednej úkladnej vraždy," vysvetlila hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová. Podľa jej slov však ministerstvo spravodlivosti v tom čase ešte nedisponovalo podrobnými informáciami o konaní a v tom čase minister len oznámil, že sa prípadom ministerstvo spravodlivosti bude v rámci svojich kompetencií zaoberať. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktoré znamenalo prepustenie vtedy obžalovaného Szabóa z väzby na slobodu, bolo ministerstvu doručené 9. mája 2014. Až následne mohlo dôjsť k podrobnému preskúmaniu celého priebehu konania, v rámci ktorého došlo k identifikovaniu pochybenia konkrétneho senátu, ktorého chyba neskôr viedla k prepusteniu Szabóa. ,,Návrh na začatie konania bol preto jednoznačne podaný včas, teda v šesťmesačnej lehote, odkedy sa oprávnený orgán dozvedel o disciplinárnom previnení," trvá na svojom stanovisku rezort spravodlivosti.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku prvýkrát odsúdil Štefana Szabóa v októbri 2013 za dve úkladné vraždy na doživotie, voči verdiktu sa odvolal na najvyšší súd. Trojčlenný senát najvyššieho súdu vinu za jednu vraždu uznal, pri druhej mal výhrady, a preto prvostupňový rozsudok zrušil a celý prípad vrátil späť na Špecializovaný trestný súd. Szabó v priebehu odvolacieho konania podal aj žiadosť o prepustenie z väzby. O tejto žiadosti však senát na najvyššom súde nerozhodol. Špecializovaný trestný súd sa to potom snažil napraviť, ale bolo neskoro, keďže približne dva mesiace nebolo o väzbe rozhodnuté, čím boli porušené práva obvineného. Po Szabóovej sťažnosti na najvyšší súd ho musel iný senát z väzby prepustiť. Od apríla 2014 bol teda Szabó na slobode. Špecializovaný trestný súd ho 13. mája druhý raz odsúdil na doživotie, pričom pri rozsudku bol Szabó osobne. Znova sa odvolal na najvyšší súd, ktorý mu napokon vlani 29. októbra potvrdil vinu aj za druhú vraždu a tiež aj doživotný trest. Na definitívne rozhodnutie na najvyšší súd však už Szabó neprišiel. Keďže do väzenia sám nenastúpil, policajti po ňom začali pátrať. Polícii sa ho podarilo nájsť až v apríli tohto roka. Vyčuchal ho policajný pes, skrýval sa vo svojom dome v Lesných Kračanoch pri Dunajskej Strede.