Grécka finančná kríza stále spôsobuje ľuďom bolesť a marí ich nádeje a sny

NETKY.SK • 23 Marec 2019, 10:49 • 2 min
Grécka finančná kríza stále spôsobuje ľuďom bolesť a marí ich nádeje a sny

ATÉNY - Grécka finančná kríza stále spôsobuje ľuďom bolesť a marí ich nádeje a sny, aj keď krajina vlani v auguste, po ôsmich rokoch, konečne vystúpila zo záchranného programu.

slovakia

left justify in out

Grécko sa väčšinu ostatnej dekády nachádzalo v recesii. Roky zlého hospodárenia s financiami spolu s politikou klientelizmu vyvrcholili dlhodobou hospodársku krízou.

 

"Stále si myslím, že kríza existuje. Týka sa viac ako len jednej oblasti, nie je to len finančná a hospodárska kríza, ale aj kríza našich hodnôt. Nemyslím si, že je to teraz lepšie, je to naozaj stresujúce obdobie pre Grécko," povedal Stavros Dimopulos, 23-ročný študent univerzity v Aténach.

 

Rôzne vlády v Grécku si požičali nad kapacitu krajiny. Jej verejný dlh sa zvýšil tak vysoko, že v roku 2010 už investori neboli ochotní naďalej financovať vládu v Aténach. Grécko tak muselo požiadať o záchranu partnerov v eurozóne a Medzinárodný menový fond (MMF).

 

Nasledovali roky dramatických rokovaní, keď politici hľadali riešenie, ako odvrátiť odchod Grécka z menovej únie. Záchrana Atén bola dôležitá pre prežitie eurozóny, ale aj pre odvrátenie vážnych problémov na svetových trhoch, vrátane Wall Street.

 

Po prvom záchrannom programe v roku 2010 nasledovali ďalšie dva. To znamenalo, že od roku 2010 do augusta 2018 sa krajina musela spoliehať len na pomoc medzinárodných veriteľov. A tiež pristúpiť k ráznym škrtom vo výdavkoch a úsporám. Osem rokov uťahovania opaskov vyvolalo politické a sociálne nepokoje.

 

Od vlaňajšieho augusta sa grécka vláda snaží ukázať, že úsporné opatrenia sa skončili, a to poskytnutím dodatočných finančných prostriedkov nižším a stredným triedam. Ale obyčajní Gréci tvrdia, že nebadajú výraznejší rozdiel vo svojich životoch.

Ani Dimopulos nemá pocit, že sa veci zmenili. Tvrdí, že s priateľmi musia pracovať stále tvrdšie, aby si zarobili nejaké peniaze. Uvažujú tiež o odchode do zahraničia.

 

Jedným z najkonkrétnejších dôsledkov krízy je práve počet mladých ľudí, ktorí opustili krajinu. V roku 2016 odišlo z Grécka asi 20.000 ľudí vo veku od 25 do 29 rokov a ďalších 14.000 vo veku 20-24 rokov. To bol zhruba dvojnásobok oproti roku 2010. Odchod mladých vzdelaných ľudí za hranice však pre Grécko predstavuje stratu.

 

V roku 2011, keď kríza dosiahla svoj vrchol, klesol výkon gréckeho hospodárstva o 9,1 %. Od roku 2014 začalo mierne ožívať, ale hneď v nasledujúcom roku sa vrátila recesia pre politickú krízu a neúspešné ukončenie druhého záchranného programu.

 

obrazok

 

Očakáva sa, že rok 2019 bude tretím rokom hospodárskeho rastu krajiny. Odhadom by malo expandovať približne o 2,2 %. Zdá sa však, že na živote obyčajných Grékov sa nič nemení. Sťažujú sa, že stále zápasia s množstvom daní.

 

"Niektorí ľudia majú dobrú prácu, ak sú v štátnej službe, ale iní trpia, platia veľké dane, aj do výšky 85 %," tvrdí 57-ročný Nikolas, podľa ktorého môžu ľudia prísť o strechu nad hlavou, ak nemajú dosť peňazí na dane.

 

Daň z príjmov firiem v Grécku je v súčasnosti 28 %. A najvyššia úroveň dane z príjmu fyzických osôb je 45 %. Týka sa ľudí, ktorí zarábajú viac ako 40.000 eur ročne. Bežní občania platia daň 22 % za prvých 20.000 eur, ktoré zarobia v danom roku, a 29 % za ďalší príjem medzi 20.000 až 30.000 eurami. Štandardná daň z pridanej hodnoty (DPH) je 23 %.

 

„Nemyslím si, že problémom Grécka sú dane, ale štruktúra ekonomiky, spôsob, akým fungujú grécke firmy a fakt, že väčšina (z nich) je príliš malá. Bez veľkých firiem nemôžeme zlepšiť ekonomiku," povedal 45-ročný Kostas.

 

Miera nezamestnanosti Grécka je stále najvyššia v eurozóne. Na konci roka 2017 dosiahla nezamestnanosť 21,5 %, zatiaľ čo priemer v euroregióne bol 9,1 %.

 

Nezamestnanosť vo vekovej skupine 15 - 24 rokov bola v roku 2017 v Grécku na úrovni 43,6 % a v eurozóne na úrovni 18,8 %.

Sociálna a ekonomická situácia priemerného gréckeho občana je tak stále ťažká. A skutočnosť, že tento rok 2019 je volebným rokom, prvým od skončenia posledného záchranného programu, poskytuje len malú útechu.

 

Mnohí občania sú zo systému vyčerpaní a neveria, že voľby prinesú pozitívnu zmenu.

 

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že opozičná strana Nová demokracia má šancu vyhrať, ale nezíska potrebnú väčšinu na zostavenie vlády. Má asi 37 % podporu, zatiaľ čo vládnu ľavicovú stranu Syriza podporuje 26 % ľudí.

 

Voľby sa očakávajú v októbri a ani Kostas neverí, že niečo zmenia.

 

 

 



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Jana Hupková
Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies