Za súčasné povodne môže aj dlhá a vlhká zima

"Toto, čo sa deje teraz, je dôsledkom celého vývoja od začiatku zimy až doteraz.  Celú zimu tu bolo veľa zrážok," hovorí. "Január, február a marec boli zrážkovo tak výdatné, že keby sme ich zmerali dokopy, tak na Slovensku to bolo asi najzrážkovejšie trojmesačné obdobie od januára do marca v histórii meteorologických meraní u nás. A keď po aprílovej prestávke v máji zase nadobudli zrážky výraznejší charakter, tak spôsobili povodne, pričom sa to dialo aj na území Nemecka, Rakúska a Čiech, kde tiež bolo zrážok v predchádzajúcich mesiacoch veľa," povedal Faško pre agentúru SITA.

Klimatológ hovorí, že nie každý výdatný dážď musí priniesť veľkú povodeň, no je dôležité aj to, čo mu predchádza. "Ak sa napríklad situácie s výdatnými dažďami opakujú viackrát na danom území, tak spôsobujú nasýtenie prírodného prostredia, a tak pri následných dažďoch nie je schopné vodu absorbovať. Preto sa potom vytvára zvýšený povrchový odtok, a ten spôsobuje povodňový stav v riekach," ozrejmil Faško. Ako hovorí, na súčasnú povodňovú situáciu ešte vplýva aj to, že v Alpách sa stále topí sneh. "V zime bolo v Alpách veľa snehu, to je dodatkový faktor," uviedol. 

Povodne v posledných rokoch sú podľa klimatológa aj dôsledkom globálneho otepľovania. "Niektorí argumentujú, že povodne vždy boli. Súhlasím, ale v poslednom období sme mali veľa nápadných povodní," povedal a pripomenul, že v roku 1997 bola veľká povodeň na Odre a Morave, v roku 2002 na Dunaji, Vltave a Labe, potom v roku 2010 na Slovensku, a teraz zase v tom regióne, kde aj v roku 2002. "Výpočet týchto príkladov dáva akosi najavo, že výskyt týchto mimoriadnych udalostí je častejší ako v minulosti," tvrdí Faško. "Dával by som to do súvislosti s globálnym otepľovaním. Naozaj, čím je teplejšie, tým sú v súvislosti s dažďom a povodňami väčšie predpoklady pre väčší obsah vodných pár v atmosfére. A viac vodných pár v atmosfére pri kondenzačných procesoch navodzuje situácie, keď viac prší," dôvodil. Ak sa budú častejšie vyskytovať obdobia s výdatnými zrážkami, tak podľa Faška riziko povodní bude mať vzostupnú tendenciu. 

Klimatický systém je zložitý a na počasie vplývajú rôzne faktory, ktoré sa prekrývajú, pokračuje Faško. "Ťažko sa určuje presne podiel jednotlivých vplyvov," tvrdí. Okrem topenia morského ľadu v Arktíde vplýva na charakter počasia u nás aj tzv. severoatlantická oscilácia. "Je to akési pravidelné kolísanie toho, akým spôsobom sa prenášajú vzduchové vody z Atlantického oceánu do vnútrozemia Európy. Teraz je toto prúdenie zoslabené. Dôsledok je taký, že sa u nás prejavia viac tlakové níže, ktoré sa tvoria v oblasti Stredomoria alebo v priestore Jadranského mora. Tie potom postupujú na sever až severovýchod, dostávajú sa do strednej Európy a tu potom spôsobujú také problémy, aké boli napríklad cez zimu a spôsobili aj výdatné snehové zrážky v Bratislave," vysvetľuje klimatológ. 

Na Slovensku sme okrem toho svedkami množstva situácií, ktoré v minulosti bežné neboli. "Vyskytuje sa u nás príliš veľa mesiacov, ktoré sú nadnormálne vlhké alebo nadnormálne suché. Striedajú sa obdobia, keď buď veľmi prší s tými, keď skoro vôbec a neexistuje zlatý stred. Veľká nevyváženosť v prejavoch počasia je príznak toho, že niečo sa v klimatickom systéme deje," uzatvára Faško.