Vzdelávaniu detí cudzincov sa nevenuje dostatočná pozornosť

Vzdelávaniu detí cudzincov žijúcich na Slovensku sa nevenuje dostatočná pozornosť, píše v štvrťročníku Menšinová politika na Slovensku riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) Elena Gallová Kriglerová. Dôvodom môže byť podľa nej aj počet detí cudzincov, ktoré tvoria približne 0,2 percenta školskej populácie. Celá záťaž spočívajúca vo vzdelávaní detí cudzincov je prenesená na jednotlivých učiteľov, ktorí sa s novou situáciou vysporiadavajú rozličným spôsobom a podľa vlastných možností.

Ratifikovaná smernica o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov stanovuje, že "deti cudzincov by mali získať vhodnú výučbu vrátane vyučovania jazyka hostiteľského štátu a štáty by mali podniknúť primerané opatrenia na podporu vyučovania materinského jazyka a kultúry krajiny pôvodu". Základné školy na Slovensku navštevuje v súčasnosti takmer 900 detí cudzincov, pričom až 650 z nich má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Škola môže byť jedným z najvýznamnejších priestorov pre ich začlenenie sa do spoločnosti, vysvetľuje Gallová Kriglerová. Dodáva, že rešpekt k potrebám týchto detí a snaha o využívanie adekvátnych metód a spôsobov vzdelávania je v mnohých európskych krajinách veľkou výzvou, podobne, ako je to napríklad na Slovensku v prípade rómskych detí. "Tie sú dnes tiež akýmisi cudzincami v škole," píše Gallová Kriglerová. Vyučovací jazyk je pre mnohé z nich cudzím jazykom, keďže vzdelávanie v materinskom jazyku nie je možné. Rómske deti a rovnako aj deti cudzincov sú na školách vnímané ako "iné" a to spôsobuje z pohľadu učiteľov mnohé problémy, s ktorými sa stále nevedia vysporiadať. Školské prostredie stále nie je podľa CVEK natoľko inkluzívne, aby dokázalo reagovať na rozmanitosť svojich žiakov. 

"Školský zákon síce venuje vzdelávaniu detí cudzincov celý jeden paragraf, avšak uvádza len to, že ´sa´ im poskytuje vzdelávanie za rovnakých podmienok ako občanom slovenskej republiky a na odstraňovanie jazykovej bariéry ´sa´ im poskytujú kurzy slovenského jazyka," píše riaditeľka CVEK v štvrťročníku. Je podľa nej pozitívne, že deti cudzincov nie sú formálne diskriminované a majú k vzdelaniu prístup za rovnakých podmienok ako ostatné deti, avšak samotná rovnakosť podmienok ešte ani zďaleka nezaručuje, že ich vzdelávanie bude úspešné a bude pre tieto deti prínosné. Deti cudzincov totiž čelia množstvu bariér, na ktoré súčasný vzdelávací systém nemyslí. 

Po výskume o situácii detí cudzincov v slovenskom vzdelávacom systéme, ktorý CVEK v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku robil v roku 2009, sa mimovládky rozhodli zostaviť a akreditovať tréningový cyklus pre učiteľov, ktorí sa vzdelávaniu týchto detí venujú. Tento tréning bol akreditovaný ministerstvom školstva a môžu sa na ňom zúčastniť učitelia, ktorí takéto deti v školách majú alebo očakávajú ich príchod v blízkej budúcnosti. V júni 2013 ukončili už druhý tréningový cyklus.