Výbor dal zelenú 13 uchádzačom o post sudcov ÚS

Ústavnoprávny výbor parlamentu dnes dal zelenú všetkým 13 uchádzačom o tri miesta ústavných sudcov, ktoré sa uvoľnia po Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Lubym, keď sa im 4. júla skončí funkčné obdobie. Výbor po vypočutí kandidátov v uznesení konštatoval, že všetci splnili ústavné podmienky kandidatúry. Parlament z nich bude voliť šiestich nominantov na sudcov ústavného súdu na marcovej schôdzi, prezident Ivan Gašparovič z nich vyberie troch.

Sudkyňa NS SR Jana Baricová, ktorú nominoval predseda jej domovského súdu, robí v justícii od roku 1978, od roku 2005 je na najvyššom súde. Robila aj súdnu funkcionárku, venovala sa civilnému, teraz správnemu úseku práva. Poslanci sa jej pýtali napríklad na to, ako riešiť problémy s prieťahmi v konaní. Ich príčiny sú podľa Baricovej v zlej organizácii práce niektorých sudcov, niekedy nie sú podľa nej dostatočne erudovaní. Nechávajú veci bez povšimnutia, roky je zanedbané vzdelávanie sudcov, sudcovia si nevedia začleniť čas. Nechcela hodnotiť správanie predstaviteľov justície, ale niektoré výrazy by sa podľa nej nemuseli používať - zo spoločnosti sa vytráca noblesa, chýba pokora a úcta. Ústavný súd podľa Baricovej niekedy zo seba robí štvrtú inštanciu – nepozerá len na ústavnosť, ide aj do samotného prípadu. Keď sú však medzery v zákone, tak je tu podľa kandidátky súd, aby to vyplnil svojím výkladom. 

Nominant generálneho prokurátora nitriansky sudca Ján Bernát hovoril o možnosti ukončiť funkciu sudcovi, ak má dlho slabé neuspokojivé výkony. Disciplinárne konania podľa neho zbytočne kriminalizujú. Súdy sa majú podľa neho špecializovať, lebo bežne sudca nevie ani len položiť otázku pri zložitých ekonomických kauzách. Generálny prokurátor predložil aj nomináciu prokurátora GP Vladimíra Horvátha.

Prezidentka združenia Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ navrhla sudcu NS SR Rudolfa Čirča, ktorý tam pôsobí 15 rokov. V súdnictve je takmer 34 rokov, súdi 30 rokov, pôsobí v občianskoprávnom kolégiu. Jeho motiváciou kandidovať je snaha o ideál právneho štátu, čo má byť pre právnikov povinnosťou. Myslí si, že ÚS aj každý sudca musí mať na pamäti deľbu moci, súdy nemajú nahrádzať zákonodarný orgán a dotvárať právo. Zvýšeniu dôveryhodnosti justície by pomohlo vzdelávanie sudcov, aby svoje závery konfrontovali so základnými princípmi ÚS. Mohli by viac využívať svoje oprávnenie posunúť viac prípadov do pléna a zjednotiť tak svoju judikatúru. Senáty sa často v názoroch rozchádzajú. 

Dnes vysokoškolský pedagóg, v minulosti ústavný sudca Ján Drgonec, je nominant dekana Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Bratislava. Drgonec sa zaoberá ústavnými otázkami 20 rokov, samostatne vydal 13 kníh, päť kníh so spoluautorom a viacero so skupinou autorov. Podľa neho by sa mali riešiť najmä objektívne príčiny prieťahov v konaní, napríklad v oblasti vedomostí sudcov. „Neznalosť zákona neospravedlňuje, z toho nemajú sudcovia výnimku,“ povedal. V budúcnosti by sa podľa neho našlo miesto aj preto, aby bolo možné skúmať súlad ústavného zákona s ústavou, čo teraz možné nie je. 

Notárska komora SR nominovala člena svojho predsedníctva a notára Miroslava Duriša, ktorý je aj externým vysokoškolským profesorom. V minulosti bol právnym čakateľom prokuratúry, potom sudcom na okresnom súde v Liptovskom Mikuláši, odkiaľ odišiel k notárom.

Kandidát Slovenskej advokátskej komory Peter Filip dostával otázky aj na to, ako vníma svoju kandidatúru z postu „trestného“ advokáta. Argumentoval, že nie je advokátom mafie, s klientmi máva na začiatku diskusiu, po ktorej sa rozhodne, či prípad berie. Od roku 1985 bol na prokuratúre, v roku 1987 urobil prokurátorské skúšky. Bol okresným prokurátorom Bratislava III., potom mal riadiaci post na trestnom úseku Generálnej prokuratúry. Odtiaľ zamieril do advokácie. Má 29 rokov právnej praxe. 

Medzi kandidátmi je aj šéfka Okresného súdu Bratislava I. Eva Fulcová, ktorú navrhol dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Bratislava a prezident Notárskej komory. Hovorila najmä o preťaženosti jej súdu, ktorý riadi od vlaňajšej jesene. Odvtedy tam robí kontrolu na trestnom úseku – na viacerých trestných sudcov tohto súdu už padli disciplinárne návrhy. 

Právny expert kancelárie ombudsmanky a odborník na ústavné právo Peter Kresák je nominantom dekana Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Bratislava. Prípadný úspech kandidatúry by považoval za vrchol kariéry. Podieľal sa na novelách ústavy. K otázke dôveryhodnosti poznamenal, že všetko je v ľuďoch. Myslí si, že svoje verdikty by mali verejnosti vysvetľovať priamo sudcovia. 

O post na ÚS sa uchádza aj jeho bývalý predseda Ján Mazák, ktorý tam pôsobil 14 rokov (sedem rokov ako poradca, sedem rokov ako sudca a predseda). Teraz ho nominoval poslanec Ján Figeľ (KDH). Mazák teraz pôsobí pri Európskej komisii, predtým bol generálnym advokátom pred súdnym dvorom EÚ. Mazák hovoril, že sme desať rokov v EÚ a ústavný súd s tým má problémy. Aj úroveň používania Charty základných práv by si vyžadovala iný prístup, ako to za päť rokov od jej platnosti bolo na Slovensku. Treba mať na pamäti, že tento dokument má prednosť pred ústavou. Mazák poznamenal, že počas krízy sa všetky ústavné súdy v Európe zaoberali krízovými ekonomickými opatreniami, eurovalom, len my sme sa zabudli spýtať, čo na to náš ÚS. To sú hlavné dôvody, pre ktoré kandiduje. Mazák sa vyjadril aj ku kauze parlamentom zvoleného a prezidentom nevymenovaného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Nad týmto prípadom podľa jeho slov neotváral oči v úžase sám, ale aj odborníci v zahraničí. Tí mu počas diskusií o prípade zdôrazňovali, že sme parlamentná demokracia. Mazák reagoval vtipne – napríklad, keď sa ho pýtali na názor na tzv. diskriminačné žaloby stoviek sudcov, ktorí mali nižšie platy ako sudcovia bývalého špeciálneho súdu. Mazákova manželka pôsobí na košickom súde a povedal jej, že ak dá takú žalobu, končí sa ich 30-ročné manželstvo. 

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici nominoval vysokoškolského profesora Roberta Schronka, ktorý sa venuje pracovnému právu. Zaoberá sa aj ústavnosťou, ide mu o sociálnu spravodlivosť. Pri riešení prieťahov v konaní by podľa neho možno pomohlo dočasné zvýšenie počtu sudcov. 

Svoje služby by ÚS rád ponúkol aj končiaci slovenský sudca Európskeho súdu pre ľudské práva Ján Šikuta, ktorý v Štrasburgu presluhuje, kým nezvolia jeho nástupcu. Šikutu navrhol na ÚS dekan Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Bratislava a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Bratislava. Šikuta pôsobil v minulosti aj v štruktúrach OSN ako právny poradca. Poznamenal, že ESĽP je v blízkom kontakte s ústavnými a najvyššími súdmi členských štátov, takže aj situáciu u nás dobre pozná. 

Dekanka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach navrhla za kandidáta na sudcu ústavného súdu Imricha Volkaia, ktorý predsedá krajskému súdu v metropole východu. Pred poslancami hovoril, že asi 90 percent podnetov občanov na jeho súde sa dotýka prieťahov v konaní. Podľa neho by mnohé veci urýchlila elektronizácia justície.