VOĽBY V MAĎARSKU: V krajine sa otvorili volebné miestnosti

V poradí už v ôsmych demokratických parlamentných voľbách Maďarska po páde komunizmu v roku 1989 voliči určia osud 199 poslaneckých mandátov pre nadchádzajúce štvorročné volebné obdobie.

Voľby kombinovaného systému sú jednokolové. Voliči majú k dispozícii dva hlasy, jeden na voľbu politickej strany z celoštátnej straníckej listiny a druhý na voľbu kandidáta jednomandátového obvodu. Výnimkou sú iba Maďari žijúci v zahraničí, ktorí volia iba zo straníckej listiny. Ich sa do volieb zaregistrovalo 378.000. V roku 2014, keď mohli voliť prvýkrát, využilo túto možnosť 128.712 zahraničných Maďarov.

Stranícku listinu do volieb v zmysle zákonom stanovených podmienok zostavilo 23 politických strán a zoskupení vrátane recesistickej Strany dvojchvostého psa (MKKP). Päť strán menovalo svojho kandidáta na post predsedu vlády. V jednomandátových volebných obvodoch postavilo svojich kandidátov desať politických strán.

Svojich zástupcov v zákonodarnom zbore volia už v druhom volebnom cykle aj príslušníci 13 registrovaných národnostných menšín vrátane Slovákov. V prípade, že sa rozhodli hlasovať na národnostnú kandidátku, môžu voliť už iba kandidátov jednomandátových obvodov, nie však strany zo straníckej listiny.

V predchádzajúcich dvoch voľbách vyhral blok Fidesz - Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP), pričom v roku 2010 získal blok v parlamente až dvojtretinovú väčšinu. Premiér Viktor Orbán viedol kabinet už tri volebné obdobia, prvýkrát predsedal vláde v rokoch 1998-2002.

Vo všetkých prieskumoch verejnej mienky si Fidez-KDNP celé uplynulé volebné obdobie udržiaval jasný náskok pred ďalšími opozičnými stranami, druhou najsilnejšou stranou bol Jobbik, nasledovala Maďarská socialistická strana (MSZP).

Prvé neoficiálne výsledky volieb by podľa Národnej volebnej komisie (NVB) mohli byť zverejnené okolo polnoci.

Prehľad slobodných volieb v Maďarsku

V spojitosti s konaním parlamentných volieb v Maďarsku uvádzame chronologický prehľad doterajších volieb.

1990
Prvé slobodné voľby v Maďarsku po páde železnej opony sa konali 25. marca (1. kolo) a 8. apríla (2. kolo). Zvíťazilo pravicové Maďarské demokratické fórum (MDF). Predsedom vlády sa stal József Antall, ktorý 12. decembra 1993 podľahol vo veku 61 rokov ťažkej chorobe.

1994
Druhé slobodné voľby sa konali 8. a 29. mája. Zvíťazila v nich ľavicová Maďarská socialistická strana (MSZP) a premiérom sa stal Gyula Horn.

1998
Tretie slobodné voľby sa konali 10. a 24. mája, prvý raz v histórii v nich zvíťazil Zväz mladých demokratov - Maďarská občianska strana (Fidesz-MPP), premiérom sa stal Viktor Orbán.

2002
Štvrté voľby sa konali 7. a 21. apríla. Zvíťazila koalícia Fidesz-MDF, vládu však zostavili Maďarská socialistická strana (MSZP) a Zväz slobodných demokratov - Maďarská liberálna strana (SZDSZ), pretože dostali spolu viac hlasov. Premiérom sa stal Péter Medgyessy, ktorý počas volebného obdobia odstúpil a 29. septembra 2004 ho nahradil Ferenc Gyurcsány.

2006
Piate voľby sa konali 9. a 23. apríla. Zvíťazila MSZP, premiérom ostal Ferenc Gyurcsány. Na zjazde svojej strany 21. marca 2009 oznámil, že podá demisiu. Nato bol 14. apríla 2009 do úradu premiéra zvolený Gordon Bajnai.

2010
Šieste voľby sa konali 11. a 25. apríla, zvíťazila koalícia Fidesz - Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP). Volebný blok Fidesz-KDNP získal v zákonodarnom zbore dvojtretinovú väčšinu. Premiérom sa znovu stal Viktor Orbán.

2014
Siedme voľby sa konali 6. apríla. Skončili sa víťazstvom hnutia Fidesz, dovtedajší premiér Viktor Orbán ostal vo funkcii.