Nezdá sa to tak, veď len nedávno sme si s nádejami pripíjali na príchod nového roka, len nedávno sme sa zbavovali výzdoby a chystali sa na návrat do všedného života, a predsa všetko nasvedčuje tomu, že Vianoce opäť raz vtrhnú do domovov a prinesú kúsok zázračna.
Keby sme aj chceli zabudnúť, že sa blíži štedrá večera, poľahky nám to pripomenú piesne hrané v rádiách, v ktorých zvončeky a sladké slová hovoria o snehu, o rozprávkach a láskach, čo sa zrodili v decembri. A čo cítime my a čím sa zapodievame v srdciach, teda na miestach, do ktorých okrem Boha nik nedovidí? Možno nie všetci, ale je veľa takých, čo bojujú so strachom, s úzkosťou, s beznádejou.
Lebo pri stole budú chýbať tí, ktorí ešte minulý rok sedeli a jedli a smiali sa.
Lebo v dome bude tak málo ľudí, zrejme tam zavládne ticho, zatiaľ čo možno kdesi inde sa hlučne ozve radosť.
Lebo tento rok bol ťažký, až príliš ťažký a je možnosť, že ďalší bude ešte bolestivejší.
Lebo sa viacerí budú musieť tváriť šťastne, zatiaľ čo vnútro im rozožerie smútok za vecami, ktoré stratili a ešte nestihli oplakať.
Bojíme sa jednej večere, dňa, ktorý príde a odíde, tak, ako prichádza a odchádza každý jeden rok bez výnimky.
Nevšedné
Možno by sme sa ale báli o niečo menej, keby sme si zaspomínali, čo sa dialo počas obdobia, keď Ježiš prišiel na svet, keď prvý raz zaplakal. Ľudia nemali ani poňatia, že sa práve udial najväčší zázrak, že Boží syn navštívil špinavú a hriechom zamorenú zem, že sa vzdal neba. Bol to všedný deň, keď vstúpil medzi nás, ľudí, aby sa na niekoľko rokov stal rovnakým ako my.
Bol to všedný deň, keď sa rozhodol konečne preukázať, akú má moc a premenil vodu na víno, učinil prvý veľký skutok verejne.
Bol to všedný deň, keď prechádzal a mal kamsi namierené a jeden slepý žobrák na neho pokrikoval, prosil ho, nech mu len pomôže a on navrátil zrak.
Bol to všedný deň, keď sa jednému ochrnutému, ktorý ležal na rovnakom mieste už 38 rokov, prihovoril a muž sa postavil a začal chodiť.
Bol to všedný deň, keď zlapali Ježiša a pribili ho na kríž a zatiaľ čo oni si mysleli, že vyhrali, v nebi vedeli svoje, že práve bola navždy porazená smrť, práve hriech prehral na celej čiare a všetky utrpenia sklonili hlavy.
Bol to všedný deň, keď ráno ženy kráčali k hrobu, aby Ježiša pomazali a zistili, že on vstal z mŕtvych, keď ho na vlastné oči uzreli a presvedčili sa, že je naozaj syn Boha.
Sú to tie všedné dni, ktoré robia náš životný príbeh výnimočným, práve v tých chvíľach sa môže stať čokoľvek. Dvaja, čo sa nenávideli, si môžu odpustiť, niekto sa môže uzdraviť. Niekto spozná svoju spriaznenú dušu alebo sa do rodiny narodí dieťa, nevinné a čisté.
Boh predsa stvoril každý deň, a keď pochopíme, koľko darov nám dal, nebudeme sa báť, ako prežijeme Vianoce, ale sa budeme tešiť, lebo po prebudení si uvedomíme, že sa začína neopakovateľná udalosť. Jedinečných 24 hodín, ktoré sa viac nezopakujú. Dokonalosť od kráľa nebies.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies