Viac ako obchody plytvajú potravinami domácnosti a reštaurácie

Súčasná právna úprava podľa agrorezortu chráni predovšetkým spotrebiteľa. "Potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti síce nepredstavujú riziko ohrozenia zdravia, ale spotrebiteľ už nemôže očakávať, že potravina bude spĺňať všetky kvalitatívne vlastnosti, najmä organoleptické," zdôvodnil riaditeľ komunikačného odboru ministerstva Peter Hajnala.
      

Ako dodal, trvanlivosť potravín je dnes stanovená na hranici ich použiteľnosti a jej ďalšie predlžovanie by bolo značným rizikom pre konzumenta, pretože už môžu byť znížené výživové hodnoty potravín. "Predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti považujeme za rizikový a je problematické zabezpečiť spôsob garancie, respektíve prevzatie zodpovednosti za zmenenú kvalitu," zdôraznil šéf rezortnej komunikácie.
      

Hajnala pripomenul, že obchod má aj v súčasnosti legislatívne možnosti ako potraviny tesne pred ukončením dátumu minimálnej trvanlivosti predať, napríklad za zníženú cenu. "Z pohľadu plytvania potravinami je však vznik odpadu z nepredaných potravín do dátumu minimálnej trvanlivosti v obchode najnižší zo všetkých spôsobov plytvania potravinami. Až 60 % potravinového odpadu produkujú domácnosti a reštaurácie," vyčíslil.
      

Konštiak označil slovenskú legislatívu za príliš prísnu, pretože znemožňuje dávať niektoré potraviny na charitu alebo ďalej predávať. Kým v okolitých krajinách sa tovary po lehote minimálnej trvanlivosti môžu za určitých podmienok dopredávať, na Slovensku za to podľa neho hrozia pokuty vo výške 1 až 5 miliónov eur. "Na jednej strane je tu nepríjemná legislatíva, asi jedinečná vo svete, na druhej strane je tu plytvanie s potravinami, ktorých je vo svete nedostatok," kritizoval.