Nová správa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) ukazuje, že boli opäť prekonané rekordy v oblasti hladiny skleníkových plynov, povrchových teplôt, tepla a okysľovania oceánov, stúpania hladiny morí, antarktického morského ľadu a ústupu ľadovcov.
Vlny horúčav, povodne, suchá, lesné požiare a rýchlo silnejúce tropické cyklóny spôsobili nešťastie a chaos, narušili každodenný život miliónov ľudí a spôsobili ekonomické straty vo výške mnohých miliárd dolárov, uvádza sa v správe WMO o stave globálnej klímy v roku 2023.
Správa WMO potvrdila, že rok 2023 bol najteplejším rokom v histórii, pričom globálna priemerná teplota pri povrchu bola 1,45 °C (s hranicou neistoty ± 0,12 °C) nad predindustriálnym základom. Bolo to najteplejšie desaťročné obdobie v histórii.
„Sirény húkajú vo všetkých hlavných ukazovateľoch. Niektoré rekordy nie sú len na vrchole rebríčkov, ale aj búrajú. A zmeny sa zrýchľujú," povedal generálny tajomník OSN António Guterres.
"Ešte nikdy sme neboli tak blízko - aj keď momentálne len dočasne - k dolnej hranici 1,5 °C stanovenej v Parížskej dohode o zmene klímy," povedala generálna tajomníčka WMO Celeste Saulo. "Spoločenstvo WMO vyhlasuje svetu červený poplach."
"Zmena klímy sa týka oveľa viac než len teplôt. To, čoho sme boli svedkami v roku 2023, najmä v súvislosti s bezprecedentným oteplením oceánov, ústupom ľadovcov a úbytkom morského ľadu v Antarktíde, je dôvodom na mimoriadne znepokojenie," dodala Celeste Saulo.
V priemerný deň v roku 2023 takmer tretinu svetového oceánu zachvátila vlna morských horúčav, ktorá poškodila životne dôležité ekosystémy a potravinové systémy. Ku koncu roka 2023 sa viac ako 90 % oceánu v určitom okamihu počas roka stretlo s vlnou horúčav.
Globálny súbor referenčných ľadovcov zaznamenal najväčší úbytok ľadu v histórii (od roku 1950), ktorý bol podľa predbežných údajov spôsobený extrémnym topením v západnej časti Severnej Ameriky aj Európy.
"Klimatická kríza je rozhodujúcou výzvou, ktorej ľudstvo čelí, a je úzko prepojená s krízou nerovnosti - o čom svedčí rastúca potravinová neistota, presídľovanie obyvateľstva a strata biodiverzity," povedala Celeste Saulo.
Počet ľudí, ktorí majú akútny nedostatok potravín, sa celosvetovo viac ako zdvojnásobil, zo 149 miliónov ľudí pred pandémiou COVID-19 na 333 miliónov ľudí v roku 2023 (v 78 krajinách monitorovaných Svetovým potravinovým programom). Podľa správy extrémy počasia a klímy nemusia byť hlavnou príčinou, ale sú zhoršujúcimi faktormi.
Nebezpečenstvá počasia aj v roku 2023 vyvolávali vysídľovanie, čo ukazuje, ako klimatické šoky oslabujú odolnosť a vytvárajú nové riziká ochrany najzraniteľnejších skupín obyvateľstva.
Výroba energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú poháňajú predovšetkým dynamické sily slnečného žiarenia, vetra a vodného cyklu, sa dostala do popredia klimatických opatrení pre svoj potenciál dosiahnuť ciele dekarbonizácie. V roku 2023 sa prírastky kapacity obnoviteľných zdrojov energie zvýšili o takmer 50 % oproti roku 2022 na celkovú hodnotu 510 gigawattov (GW) - čo je najvyššie tempo zaznamenané za posledné dve desaťročia.
Tento týždeň sa na ministerskej konferencii o klíme v Kodani, ktorá sa uskutoční 21. - 22. marca, po prvýkrát od konferencie COP28 v Dubaji stretnú vedúci predstavitelia a ministri pre klímu z celého sveta, aby sa zasadili o urýchlenie opatrení v oblasti klímy. Hlavnou témou rokovania bude posilnenie národne stanovených príspevkov krajín pred termínom vo februári 2025, ako aj dosiahnutie ambicióznej dohody o financovaní na COP29, aby sa národné plány premenili na činy.
"Opatrenia v oblasti klímy v súčasnosti brzdí nedostatok kapacít na poskytovanie a využívanie klimatických služieb na účely informovania o národných plánoch zmierňovania a adaptácie, najmä v rozvojových krajinách. Musíme zvýšiť podporu pre národné meteorologické a hydrologické služby, aby boli schopné poskytovať informačné služby a zabezpečiť, aby ďalšia generácia národne stanovených príspevkov bola založená na vedeckých poznatkoch," povedala Celeste Saulo.
Správa o stave globálnej klímy bola vydaná v čase Svetového meteorologického dňa 23. marca. Zároveň sa ňou pripravuje pôda pre novú akčnú kampaň OSN pre rozvoj a WMO o klíme, ktorá sa začne 21. marca. Správa bude podkladom pre diskusie na stretnutí ministrov pre klímu, ktoré sa uskutoční 21. - 22. marca v Kodani.
Na správe sa podieľajú desiatky odborníkov a partnerov vrátane organizácií OSN, národných meteorologických a hydrologických služieb (NMHS) a globálnych dátových a analytických centier, ako aj regionálnych klimatických centier, Svetového klimatického výskumného programu (WCRP), Globálneho monitorovania atmosféry (GAW), Globálneho monitorovania kryosféry a služby Copernicus Climate Change Service prevádzkovanej ECMWF.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies