Slovenské samosprávy majú možnosť čerpať cielené dotáciu na zlepšenie odpadového hospodárstva. Výzva za milióny eur im umožní budovať alebo modernizovať zberné dvory, zlepšiť triedenia, či využiť informačné technológie, ktoré môžu systém odpadov zefektívniť. Mestá a obce tak môžu zlepšiť svoje výsledky a na konci dňa im priniesť aj úsporu finančných zdrojov.
„Samosprávam by sme chceli poradiť, aby po konzultácii s odborníkmi využili zdroje aktuálnej výzvy z Programu Slovensko. K dispozícii majú takmer 27 miliónov eur,“ hovorí Tomáš Murgaš, riaditeľ spoločnosti JRK Slovensko, ktorá slovenským samosprávam pomáha nielen s tým, ako predchádzať vzniku odpadov, ale ak vzniknú, ako ich čo najefektívnejšie využiť.
Na to, aby samospráva získala finančné prostriedky z fondu, musí podať svoju žiadosť do 31. mája 2024. Žiadateľom o príspevok môžu byť obce a mestá, združenia obcí, ale aj obecné príspevkové a rozpočtové organizácie. Rovnako sa môžu zapojiť právnické osoby v 100-percentnom vlastníctve obce oprávnené na nakladanie s odpadom, či neziskové organizácie rovnako vo vlastníctve obce, ktoré poskytujú všeobecno-prospešné služby v oblasti tvorby a ochrany životného prostredia.
„Každý takýto subjekt môže požiadať o dotáciu buď na výstavbu nového alebo modernizáciu existujúceho zberného dvora, na zefektívnenie systému zberu vytriedených komunálnych odpadov, či na nákup vybavenia a techniky,“ upozorňuje Tomáš Murgaš.
Peniaze môžu získať na elektronický systém evidencie odpadov. Viacero našich samospráv má už s ňou praktické skúsenosti. Napríklad v podtatranskom Lendaku ušetrili po zavedení elektronickej evidencie takmer 70-tisíc eur v porovnaní s tým, ak by k zmene nedošlo. Vďaka správne nastavenému systému, ako aj zavedením spravodlivých poplatkov dokázali za prvé dva roky fungovania zvýšiť mieru triedenia odpadov zo 7 až na takmer 48 percent.
Obce a mestá môžu z výzvy zaplatiť aj identifikačný a evidenčný kiosk, terminály, rampy či semafory za účelom regulácie prístupov. Nakúpiť môžu aj váhy, zberné nádoby a skladovacie kontajnery, novú techniku a stroje, ale aj obytné kontajnery, resp. zázemie pre obsluhu zberných dvorov. „Do oprávnených nákladov môžu zahrnúť aj prípravnú a projektovú dokumentáciu a vypracovanie znaleckého posudku. Dôležité je tiež financovanie stavieb a pozemkov, na ktorých sa bude projekt realizovať,“ dopĺňa Tomáš Murgaš.
Aktuálna výzva poskytuje z európskych zdrojov obciam v Bratislavskom kraji 3 290 708 eur a ostatým obciam spadajúcim do menej rozvinutého regiónu 20 380 292 eur. Dôležitá je aj výška spolufinancovania. V rámci hlavného mesta je to 15 percent. Obce a mestá z viac rozvinutého regiónu mimo okresu Bratislava (teda Malacky, Pezinok a Senec) a samosprávy v rámci menej rozvinutého regiónu potrebujú mať k dispozícii 8 percent vlastných zdrojov.
„Je potrebné pripomenúť, že na základe našich fyzických analýz odpadov, ktoré pravidelne robíme so slovenskými samosprávami, končí v čiernych nádobách na zmesový komunálny odpad až 84 percent takého odpadu, ktorý by sa dal vytriediť. Práve vybudovaním, či modernizáciou zberného dvora a využitým informačných technológií vedia obce a mestá toto číslo znížiť. A výsledkom budem menej odpadu, ktorý budú musieť vyviezť na skládku, čo pre ne znamená aj menej peňazí z ich rozpočtov práve na túto činnosť,“ vysvetľuje Tomáš Murgaš.
To, akú dotáciu, samospráva dostane, závisí od počtu jej obyvateľov. Maximálne výška celkových oprávnených priamych výdavkov bez DPH je 200 eur na jedného obyvateľa. Výzva má pritom tri kategórie žiadateľov:
„Dôležité pri takýchto výzvach je, aby samosprávy nepodcenili správny výber projektu a zariadení, ktoré potrebujú prefinancovať. Práve tu im môžu pomôcť špecialisti, ktorí majú dlhoročné skúsenosti. Zároveň samosprávam pomôžu vylepšiť napríklad zberný dvor tak, aby bol pre obyvateľov dostupný, pohodlný a pomohol zvýšiť mieru triedenia či minimalizovať čierne skládky v obci,“ uzatvára Tomáš Murgaš.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies