V Helsinkách cestuje autom zhruba o polovicu menej ľudí ako v Bratislave

Zvyšná časť preferuje používanie verejnej dopravy (34 percent), chôdzu (32 percent) a cyklodopravu (11 percent). V Bratislave pritom preferuje individuálnu automobilovú dopravu okolo 50 percent ľudí a zvyšná časť obyvateľov využíva na dopravu MHD, bicykle či chodí pešo. Údaje z Helsínk vychádzajú zo štatistiky z roku 2013 a predstavili ich experti na oblasť dopravy z Fínska. Tí sa dnes zúčastňujú odborného podujatia v Bratislave, ktoré ponúka priestor na diskusiu o možnom riešení dopravných problémov v hlavnom meste.

Michal Feik z iniciatívy Bratislava Inak tvrdí, že Fínsko, Belgicko, Holandsko či Rakúsko si uvedomujú potrebu pozerať na mobilitu iným spôsobom a vrátiť ulice ľuďom. "To, čo vidíme v Bratislave dnes, je, že za tie roky od Nežnej revolúcie ulice hlavného mesta zahltili autá a necítime sa v nich komfortne. Kým začiatkom 90. rokov chodilo 80 percent ľudí verejnou dopravou, dnes už len polovica," povedal. Ako podotkol, v Bratislave sa dlhé roky nebudovali žiadne električkové trate či železničné stanice. "Vo Fínsku sa najprv vyrieši verejná doprava, až potom sa tam začne stavať. Vo Viedni taktiež, pred stavaním veľkého sídliska najprv zabezpečili verejnú dopravu," skonštatoval.

Fínska odborníčka na problematiku udržateľnej dopravy a mobility Sara Lukkarinen uviedla, že v ich mestách pri rozvoji rezidenčných častí hľadia na to, aby sa tým nezvýšila doprava autami. "Preto je tu tendencia rozvíjať či už verejnú alebo cyklistickú dopravu," doplnila.

Prezident medzinárodnej cyklistickej zimnej federácie a koordinátor pre pešiu i cyklistickú dopravu vo fínskom meste Oulu Timo Peräla povedal, že Helsinki dbajú pri rozvoji mesta práve na dobrú dostupnosť verejnej dopravy. Podľa fínskych expertov je v súčasnosti diskusia ohľadom územného plánovania ich hlavného mesta. Predpokladá sa, že tu do roku 2050 vzrastie populácia o ďalších 250.000 obyvateľov. Vytvára to podľa nich tlak na riešenie mobility. "Nanovo sa premýšľa, ako funguje dopravná infraštruktúra. Klasické diaľnice sa menia na prepojenú sieť pre autá a verejnú dopravu. Vzniká potreba celkovo premyslieť územné plánovanie," priblížila Lukkarinen. Podľa nej sa momentálne vo Fínsku diskutuje o doprave ako o službe. "Snaha je vyvinúť takú službu, ktorá bude v konečnom dôsledku oveľa lepšia pre ľudí ako vlastnenie auta," podotkla.

V súvislosti s motiváciou občanov na využívanie alternatívnych spôsobov prepravy uviedla príklad z dánskej Kodane, kde prieskum preukázal, že rozhodnutie ľudí preferovať napríklad bicykel či autobus pred autom neovplyvnili aspekty ako životné prostredie, náklady či zdravie, ale jednoduchosť a dostupnosť. "Samospráva si uvedomila, že na základe toho musí prispôsobiť organizáciu mesta tak, aby umožňovala občanom robiť tie najjednoduchšie a najlepšie rozhodnutia. Z hľadiska dopravy sa preto ako vhodná ukázala cyklistika," vysvetlila Lukkarinen. Dnes sa podiel cyklistickej dopravy v Kodani pohybuje na rozmedzí 40 až 60 percent.

Peräla tvrdí, že ak majú štát či samosprávy riešiť problematiku dopravy, mali by disponovať istým predpokladom či dátami, ktoré dávajú predstavu o tom, čo treba riešiť. "Je napríklad dobré urobiť pilotný projekt. V centre Helsínk vznikol 1,3-kilometrový cyklistický koridor, ktorý vniesol taký holandský aspekt. Každému sa to páči a priblížila sa tým možnosť využívania cyklistickej dopravy," povedal. Momentálne sú podľa jeho slov plány vybudovať do roku 2020 ďalších 130 kilometrov.

V Bratislave sa dnes večer koná odborné podujatie a diskusia s názvom - Bratislava bez dopravných problémov - Utópia alebo reálna šanca? Podujatie sa koná v spolupráci s fínskou ambasádou v Prahe.