Srbov nahnevala čiernohorská rezolúcia o genocíde v Srebrenici

Čiernohorský parlament minulý týždeň prijal rezolúciu odsudzujúcu masakru z roku 1995, pri ktorej v Srebrenici zahynulo viac ako osemtisíc mužov a chlapcov. Rezolúcia o Srebrenici dôrazne odsudzuje genocídu, zakazuje jej popieranie a zavádza pamätný deň masakry. Zároveň sa v nej uvádza, že za genocídu by nemali byť všeobecne vinní Srbi, ale iba jednotlivci, ktorí sa dopustili tohto vojnového zločinu.

Prečítajte si: Líder bosnianskych Srbov Karadžič si odpyká doživotný trest za genocídu v britskom väzení

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu  v holandskom Haagu v prípade genocídy v Srebrenici odsúdil na doživotie bývalého veliteľa bosniansko-srbských síl Ratka Mladiča a niekdajšieho lídra bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča, ktorých mnoho ľudí v Srbsku dodnes zvrátene uctieva ako „legendy“ a „ikony“.

Mohlo by vás zaujímať: Za masaker v Srebrenici a spáchanú genocídu potvrdil tribunál v Hágu Ratkovi Mladičovi doživotie!

Srbské vedenie zareagovalo na čiernohorskú rezolúciu s hnevom. Podľa šéfa tamojšej diplomacie Nikolu Selakoviča je správanie Čiernej Hory „pokrytecké a cynické“, pričom rezolúcia sa podľa neho „snaží stigmatizovať celý srbský národ“.

Čiernohorské ministerstvo zahraničných vecí však podotklo, že uvedený dokument nie je namierený proti Srbom, ale iba tým jednotlivcom, ktorí spáchali najhorší zločin na európskom kontinente od čias druhej svetovej vojny.

„Je veľmi nepochopiteľné, že takéto obvinenia prichádzajú od srbských vodcov, ktorí sa údajne usilujú o dobré susedské vzťahy v regióne a v budúcnosti Európy,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva. Srbský minister zahraničia Nikola Selakovič vyhlásil, že vyhlásenie Čiernej Hory je „pokrytecké a cynické“. Uviedol, že „rezolúcia sa nepochybne snaží stigmatizovať celý srbský národ.“

Uznesenie o genocíde je v súlade so záväzkom Čiernej Hory chrániť ľudské a menšinové práva ako súčasť jej snahy o vstup do Európskej únie. Aj keď má Srbsko formálne rovnaký cieľ, jeho populistické vedenie popiera genocídu v Srebrenici a nadväzuje úzke vzťahy s Ruskom a Čínou. Uznesenie ohrozuje stabilitu čiernohorskej vládnucej koalície, ktorú tvoria väčšinou pro-srbské strany, ale aj prozápadné skupiny. Čierna Hora, malý jadranský štát s 620 000 obyvateľmi, sa v referende z roku 2006 rozdelila od oveľa väčšieho Srbska.