Sparta a jej tajomstvá: Život obyvateľov bol zaujímavejší než ste si mysleli

Sparta bola jedným znajvplyvnejších a najslávnejších mestských štátov starovekého Grécka. Jej obyvatelia sa venovali vojenstvu, diplomacii a atletike, ale zanedbávali umenie, filozofiu a literatúru. Sparta bola známa svojou prísnou spoločenskou hierarchiou, v ktorej vládli dve kráľovské rodiny, senát a občania, ktorí boli vycvičení ako ťažkoodení pešiaci vojaci.

Pod nimi boli podrobené obyvateľstvo Messénie, ktoré nemalo politické práva ani občianstvo, a ešte nižšie boli helóti, ktorí pracovali ako otroci na poliach a v domácnostiach. Sparta bola zapojená do mnohých vojen a konfliktov s inými gréckymi mestskými štátmi, najmä s Aténami, ale aj s Perziou. Napriek svojej vojenskej sláve a moci sa Sparta postupne stala izolovanou a konzervatívnou spoločnosťou, ktorá neprispievala k rozvoju gréckej kultúry a civilizácie.

Avšak Sparta skrývala aj niektoré tajomstvá a zaujímavosti, ktoré by vás mohli prekvapiť. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z nich.

Sparta nemala mince

Sparta bolajediným gréckym mestským štátom, ktorý nemal vlastnú mincovňu až do tretieho storočia pred Kr. Namiesto toho používala ako platidlo železné tyče, ktoré boli ťažké, nepraktické a nevážili sa. Tento systém mal za cieľ odstraňovať chamtivosť, korupciu a luxus medzi Spartiatmi, ktorí sa mali sústrediť na vojenské a občianske povinnosti.

Železné tyče boli tiež nepríťažlivé pre cudzincov a nepriateľov, ktorí by nemali záujem o spartanské bohatstvo. Sparta tak odmietala používať zlaté a strieborné mince, ktoré boli bežné v iných gréckych mestských štátoch a ktoré umožňovali obchod, cestovanie a kultúrnu výmenu. Sparta sa tak izolovala od zvyšku Grécka a zostala verná svojej tradičnej a asketickej spôsobu života.

Nie jedno ale dve kráľovstvá

Sparta bola jediným gréckym mestským štátom, ktorý mala dvoch kráľov naraz. Títo králi pochádzaliz dvoch rôznych rodín, Agiádov a Eurypontidov, ktoré sa považovali za potomkov legendárneho hrdinu Hérakla. Králi mali rovnaké práva a povinnosti, ale mohli sa navzájom kontrolovať a spolupracovať. Králi boli zodpovední za náboženské a vojenské záležitosti, ale nemali absolútnu moc.

Boli pod dohľadom senátu, ktorý pozostával z 28 starších občanov a z oboch kráľov, a tiež z ľudového zhromaždenia, ktoré schvaľovalo zákony a rozhodnutia.

Okrem toho boli králi pod kontrolou piatich úradníkov, ktorí sa nazývali éfori, a ktorí mali právo dozerať na kráľov, súdiť ich a dokonca ich aj zatknúť alebo zbaviť trónu. Tento systém zabezpečoval, že Sparta bola vedená kolektívne a demokraticky, a žežiadny jednotlivec nemal príliš veľa moci

.

Tolerancia voči ženám?

Sparta bola jedným z mála gréckych mestských štátov, ktorý dával ženám relatívne veľa slobody a práv. Sparta chcela, aby jejženy boli zdravé, silné a schopné porodiť a vychovať zdatných synov, ktorí by slúžili v armáde. Preto spartanské ženy dostávali rovnaké fyzické a atletické výchovy ako muži, a mohli sa zúčastňovať na verejných súťažiach a slávnostiach.

Spartanské ženy tiež nemuseli nosiť závoje, ani sa neukrývať pred mužmi, ale mohli sa s nimi slobodne rozprávať a miešať.

Spartanské ženy mali tiež právo dediť majetok, vlastniť pôdu a spravovať svoje financie. Keďže ich manželia boli často preč na vojenských výpravách, spartanské ženy mali veľkú zodpovednosť za domácnosť a rodinu. Spartanské ženy boli tiež známe svojou múdrosťou, odvahou a vtipom, a mali veľký vplyv na spartanskú politiku a spoločnosť

Oficiálne proti otroctvu

Sparta bola jediným gréckym mestským štátom, ktorý sa oficiálne postavil proti otroctvu. Sparta totiž neuznávala inštitúciu otroctva, ktorá bola bežná v iných gréckych mestských štátoch, kde otroci pracovali ako domáci sluhovia, remeselníci, roľníci alebo horníci.

Namiesto toho Sparta používala systém, ktorý sa nazýval helotstvo. Helóti boli pôvodní obyvatelia Messénie, ktorých Sparta podrobila a donútila pracovať na svojich poliach. Helóti neboli považovaní za otrokov, ale za štátnych poddaných, ktorí mali právo na osobnú slobodu, rodinu, náboženstvo a kultúru.

Helóti však museli odvádzať polovicu svojej úrody spartanským občanom, a boli pod neustálym dohľadom a terorom spartanskej armády, ktorá ich pravidelne zabíjala, aby zabránila ich povstaniam. Sparta tak chcela zabrániť vzniku triedy otrokov, ktorá by mohla ohroziť jej bezpečnosť a stabilitu, a zároveň udržať svoj hospodársky a vojenský systém.

Vlastný hudobný štýl

Sparta bola jediným gréckym mestským štátom, ktorý mala svoj vlastný hudobný štýl, ktorý sa líšil od ostatných gréckych hudobných tradícií. Sparta používala hudbu ako súčasť svojej vojenskej a náboženskej kultúry, a jej hudba bola charakterizovaná jednoduchosťou, tvrdosťou a vážnosťou.

Spartania používali iba dva hudobné nástroje: aulos, dvojitú píšťalu, ktorá vydávala hlasný a prudký zvuk, a lýru, strunový nástroj, ktorý slúžil na sprevádzanie spevu. Spartania spievali piesne, ktoré oslavovali ich hrdinstvo, vernosť a disciplínu, alebo ktoré vyjadrovali ich smútok, túžbu a bolesť. Spartania tiež používali hudbu na koordináciu svojich pohybov v boji, na povzbudenie svojich druhov a na zastrašenie svojich nepriateľov. Spartanská hudba bola považovaná za primitívnu a nevzdelanú v porovnaní s hudbou iných gréckych mestských štátov, ktoré sa venovali sofistikovanejším a pestrejším hudobným žánrom a formám.

Zničená zemetrasením

Sparta bola jediným gréckym mestským štátom, ktorý bol zničený zemetrasením, ktoré zmenilo jej osud a koniec jej slávy. Zemetrasenie sa udialo v roku 464 pred Kr., a malo silu okolo 7,5 stupňa Richterovej stupnice. Zemetrasenie spôsobilo obrovské škody na budovách, múroch a infraštruktúre, a zabilo mnoho občanov a vojakov.

Zemetrasenie tiež oslabilo kontrolu Sparty nad helótmi, ktorí sa vzbúrili a začali povstanie proti svojim pánom. Sparta musela požiadať o pomoc svojho rivala Atény, ktorá poslala 4 000 vojakov na potlačenie helótskeho povstania. Avšak Sparta sa obávala, že Atény by mohli využiť situáciu na svoj prospech, a preto odmietla prijať aténsku pomoc a poslala aténskych vojakov späť.

Toto rozhodnutie vyvolalo napätie a nepriateľstvo medzi Spartou a Aténami, ktoré vyústilo do Peloponézskej vojny, dlhého a ničivého konfliktu, ktorý oslabil oba mestské štáty a ukončil ich hegemóniu v Grécku.

Sparta bolafascinujúcim a jedinečným mestským štátom, ktorý sa odlišoval od ostatných gréckych mestských štátov svojou spoločenskou, politickou, hospodárskou a kultúrnou organizáciou. Sparta bola známa svojou vojenskou silou, disciplínou a odhodlaním, ale aj svojou izoláciou, konzervativizmom a nepružnosťou. Sparta skrývala aj niektoré tajomstvá a zaujímavosti, ktoré nám ukazujú, že jej život obyvateľov bol zložitejší a rozmanitejší, než by sme si mysleli.

Sparta bola mestským štátom, ktorý zanechal hlbokú stopu v histórii a kultúre Grécka a celého sveta.

Zdroje:

https://education.nationalgeographic.org/resource/sparta

https://www.britannica.com/place/Sparta

https://etc.worldhistory.org/education/10-things-sparta/