Sonda Cassini poslala snímky Saturnu z novej obežnej dráhy

Snímky vznikli počas prvého z 20 preletov, počas ktorých sonda najprv vyletí vysoko nad severný pól Saturnu a následne sa spustí až na okraj vonkajšieho prstenca F, odkiaľ odoberie vzorky plynov a častíc na analýzu. Od 22. apríla potom absolvuje sériu ešte nižších preletov, počas ktorých sa dostane medzi vnútornú stranu prstencov a atmosféru planéty. V niektorých momentoch pritom bude menej než 2000 kilometrov nad vrchnými oblakmi Saturnu. Vedci dúfajú, že vďaka tejto fáze misie sa im podarí určiť presnú dĺžku dňa na Saturne alebo odhaliť, či má pevné jadro. Misia sondy sa skončí 15. septembra jej zničením v atmosfére planéty Saturn.

Cassini už zostalo málo paliva a odborníci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) chcú mať istotu, že sonda po jeho minutí sa nenarazí do žiadneho zo Saturnových mesiacov, a to predovšetkým do Encelada a Titanu. Práve u týchto dvoch mesiacov totiž existuje šanca, že sa na nich vyskytuje život, a preto vedci nechcú riskovať, že by ich sonda mohla kontaminovať prípadnými baktériami zo Zeme.

Cassini je planetárna sonda určená na prieskum Saturnu, jeho prstencov a mesiacov. Na jej vývoji sa podieľali americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), Európska vesmírna agentúra (ESA) a Talianska kozmická agentúra (ASI). Cassini, ktorej súčasťou bola aj atmosférická sonda Huygens, vyniesla do vesmíru z mysu Canaveral na Floride raketa Titan IV-B/Centaur 15. októbra 1997.

Na obežnú dráhu Saturnu sa dostala 1. júla 2004. Počas jej misie sa jej napríklad podarilo objaviť nový Saturnov prstenec alebo zistiť, že Saturnov druhý najväčší mesiac Rhea má atmosféru tvorenú kyslíkom a oxidom uhličitým. Sonda Huygens pristála 14. januára 2005 na mesiaci Titan a spravila tam približne 700 fotografií, z ktorých sa však na Cassini podarilo odoslať len polovicu. Misia sondy Cassini sa mala pôvodne skončiť už v roku 2008, neskôr ju však predĺžili do roku 2010 a následne až do roku 2017.