Slovensko je bohaté na obnoviteľné zdroje. Využívame ich dostatočne?

Obnoviteľné zdroje energie sú v súčasnosti lacnejšie alebo konkurencieschopné s fosílnymi palivami a ich cena neustále klesá. Podľa Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje energie (IRENA) sa za uplynulých 7 rokov do siete ročne pridalo viac kapacity pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov ako fosílnej a jadrovej energie dokopy. Podľa Greenpeace Slovensko je u nás tento trend veľmi pomalý. 

Vodná elektráreň Gabčíkovo

„Obnoviteľné zdroje energie sú kľúčom k riešeniu klimatickej krízy, no napriek tomu na Slovensku pochádza z obnoviteľných zdrojov len žalostne málo energie, a to najmä z dôvodu nedostatku politickej vôle tieto technológie rozvíjať,“ povedala pre Netky Dorota Osvaldová, Koordinátorka klimatickej kampane pre Greenpeace Slovensko.

Väčšinu našej obnoviteľnej energie vyrábajú vodné elektrárne, ktoré sú nízkouhlíkové, no ich ďalšia výstavba by mala negatívny vplyv na prírodu a ekosystémy. Nasleduje spaľovanie biomasy, pričom výroba tejto energie by mala podliehať prísnym pravidlám udržateľnosti, čo sa podľa ochranárov v súčasnosti nedeje.

Prečítajte si tiež: Zvládnu slovenské domácnosti prechod na zelenú energiu? Aké máme limity a čo robí vláda?

„Greenpeace považuje biomasu za udržateľnú, ak pochádza zo spracovania odpadu alebo poľnohospodárskych zvyškov, vedie k úsporám emisií a nekonkuruje využívaniu materiálu pre iné účely, napríklad na zvyšovanie kvality pôdy a hnojenie. Považovať spaľovanie lesov na výrobu energie za riešenie klimatickej krízy je ako hasiť požiar benzínom.“

Nasledujú solárne elektrárne, ktoré sa na výrobe elektriny podieľajú rádovo v jednotkách percent a spolu s veternou a geotermálnou energiou predstavujú pre Slovensko nevyužitý potenciál.

Ministerstvo hospodárstva SR pre Netky uviedlo, že v roku 2020 bol podiel obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie 17,3 %, pričom v roku 2010 to bolo menej ako 10 %.

Výroba elektriny z OZE na celkovej spotrebe elektriny v roku 2020 predstavovala 23 %. Najviac k výrobe z OZE prispela vodná energia. Podiel elektriny na celkovej spotrebe elektriny z vodnej energie je 15 %, z biomasy vrátane bioplynu 6 % a zo slnečnej energie 2,5 %.

Možno vás zaujme: Envirorezort vyhral spor o 34,6 milióna eur. Drsný odkaz Jána Budaja!

Je potrebné uviesť, že až 79 % elektriny vyrábame zo zdrojov s nízkymi emisiami skleníkových plynov. Vo využívaní fosílnych palív pri výrobe elektriny je SR hlboko pod priemerom členských štátov EÚ a v intenzite emisií CO2 na vyrobenú kWh (102 g/kWh za rok 2020) patrí SR dlhodobo medzi lídrov EÚ.

„Európsky dvor audítorov nedávno vydal správu, z ktorej jasne vyplýva, že Slovensko patrí medzi 15 krajín EÚ, ktoré dotujú fosílne palivá viac ako obnoviteľné zdroje. V čase klimatickej krízy je to neprijateľné,“ povedala Osvaldová.

Jaslovské Bohunice 

Podľa rezortu hospodárstva máme vyvážený podiel jadrového paliva a fosílnych palív na hrubej domácej spotrebe. „Rozvoj energetiky SR je zameraný na optimalizáciu energetického mixu tak, aby čo najviac klesali emisie skleníkových plynov a emisie znečisťujúcich látok pri zachovaní, resp. zvýšení energetickej bezpečnosti a cenovej dostupnosti jednotlivých druhov energie. Hlavným cieľom je zníženie emisií, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a energetickej efektívnosti sú cestami pre jeho naplnenie,“ uviedlo ministerstvo.

Budúcnosť

Podľa schváleného Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (NECP) máme na Slovensku do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov pre sektory mimo obchodovania s emisiami (non-ETS) o 20 %, zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie na 19,2 % a zvýšiť energetickú efektívnosť na odhadovaných 30,3 %. V súvislosti s aktuálne prerokovávanou európskou legislatívou balíka Fit for 55 predpokladajú zvýšenie týchto cieľov.

„Pokiaľ ide o financovanie rozvoja OZE, jasným zámerom je prechod od prevádzkovej podpory formou výkupu a doplatku, ktorá navyšuje koncové ceny elektriny, k investičnej pomoci. S takouto pomocou sa počíta predovšetkým z fondu Plánu obnovy a z Modernizačného fondu,“ dodal rezort.

Celoeurópske snahy v oblasti zlepšovania kvality životného prostredia a obmedzovania klimatických následkov sa prenáša do legislatívnych materiálov, ktoré postupne smerujú ďalší rozvoj priemyslu i využívanie energetických zdrojov smerom k prírodu menej zaťažujúcim alternatívam.

K téme: Titul Enviromesto 2021 získal Trenčín