Slovenskí ministri trvajú na vyšetrení smrti Slováka v Belgicku

"Absolútne rešpektujem nezávislosť súdnej moci a nijako nechcem zasahovať do jej rozhodovacej právomoci. Každá krajina, ktorej občan prišiel o život za takýchto zvláštnych okolností, má však plné právo žiadať prešetrenie všetkých skutočností. Mám za to, že v tomto prípade sa tak nestalo,“ vyhlásil pred novinármi minister spravodlivosti Slovenskej republiky Boris Susko.

„Obhajoba a pomoc občanom Slovenskej republiky v zahraničí je pre ministerstvo zahraničných vecí kľúčová. Slovenská republika sa o vyšetrovanie tejto udalosti intenzívne zaujíma a minulý týždeň v piatok sme odovzdali veľvyslankyni Belgického kráľovstva diplomatickú nótu, v ktorej sme vyjadrili naše vážne pochybnosti týkajúce sa vyšetrovania tejto tragickej smrti,“ informoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár.

Obaja ministri zároveň vyjadrili vážne obavy v súvislosti s priebehom súdneho konania pri objasňovaní spomínanej tragédie.
 
„Súčasne sme v diplomatickej nóte zdôraznili náš eminentný záujem na dosiahnutí objektívneho vyšetrenia a spravodlivosti pre pozostalých tragicky zosnulého slovenského občana. Veríme, že belgické orgány vyvinú maximálne úsilie na dosiahnutie spravodlivého a objektívneho posúdenia miery individuálnej zodpovednosti tých, ktorí mali z titulu svojho povolania chrániť život a zdravie tragicky zosnulého slovenského občana na území Belgického kráľovstva,“ dodal J. Blanár.

„Keďže rozhodnutie belgických justičných orgánov v tomto prípade by mohlo padnúť v druhej polovici marca a vyšetrovanie neobjasnilo existujúce nezrovnalosti, považujem za dôležité, aby Slovenská republika v rámci možností, ktoré máme, urobila všetko na ochranu záujmov nebohého slovenského občana a jeho pozostalých,“ doplnil B. Susko.
 
Slovensko sa tiež odvoláva na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, že ak je jednotlivec pri zadržaní v dobrom zdravotnom stave a pri prepustení je zranený, zodpovedný štát to musí náležite vysvetliť. Toto platí osobitne v prípadne smrti jednotlivca.

„Štát má povinnosť prípad účinne vyšetriť a zaistiť všetky potrebné dôkazy vrátane rekonštrukcie udalostí, výpovedí očitých svedkov, znaleckých dôkazov, pitvy poskytujúcej úplnú a presnú správu o zranení a objektívnu analýzu klinických záverov vrátane príčiny smrti. Okrem toho, ak štátni zamestnanci použili silu, vyšetrovanie musí umožniť určenie toho, či bolo použitie sily odôvodnené,“ vysvetľuje poradkyňa ministra spravodlivosti pre oblasť ľudských práv Marica Pirošíková.

Podľa nej musia byť tiež vyšetrené rôzne verzie udalostí. „Pri akýchkoľvek nedostatkoch vyšetrovania, ktoré znemožnia zistenie príčiny smrti alebo zodpovednej osoby alebo osôb hrozí, že budú v rozpore s týmto štandardom,“ dodáva.
 
Zároveň upriamila pozornosť na závery periodickej správy o Belgicku, prijatej Výborom OSN proti mučeniu v júli 2021. Výbor vyjadril pokračujúce znepokojenie nad rozšírením zlého zaobchádzania a nadmerného používania sily zo strany policajných zložiek s tým, že v rokoch 2012 až 2016 len 20 % prípadov viedlo k trestnému stíhaniu a 59 % bolo zastavených. Výbor preto požiadal Belgicko, aby prijala naliehavé opatrenia na nezávislé a transparentné preskúmanie zlého zaobchádzania a nadmerného použitia sily zo strany polície.
 
Belgická strana sa musí vysporiadať s protichodnými závermi našich znalcov, ktoré sú založené na existujúcich dôkazoch a z ktorých vyplýva, že J. Chovanec mohol zomrieť v dôsledku konania iných osôb a nie v dôsledku sebapoškodzovania.

„Tento prípad obsahuje pomerne nepresvedčivé medicínske dôkazy, ktoré majú konštatovať, že úmrtie Jozefa Chovanca nastalo jeho vlastným konaním. Toto sú práve informácie, ktoré naše závery znaleckej analýzy spochybňujú,“ vyhlásil na brífingu Norbert Moravanský.

Súdny lekár, ktorý sa zúčastnil na rekonštrukcii prípadu a analyzoval postup belgických úradov upozorňuje, že pri pitve nebohého neboli z hľadiska metodológie dodržané štandardy, ktoré sa používajú vo všetkých krajinách Európskej únie. 

„Rozsah dokumentácie vonkajšej i vnútornej prehliadky tela nebola dostatočná. Opuch mozgu je popísaný ako extrémny, ale v rámci pitevnej techniky paradoxne nebolo zadovážené tkanivo mozgu. V tomto prípade nie je k dispozícii žiadny preparát, teda sklíčko, ktoré by bolo možné posúdiť mikroskopickým vyšetrením,“ doplnil N. Moravanský.
 
„Belgické úrady vylúčili, že smrť slovenského občana mohla nastať v spojitosti s cudzou osobou, pritom však podľa neho neberú do úvahy kamerové záznamy z cely policajného zaistenia, na ktorých počas časového intervalu devätnástich minút pôsobí na telo šesť príslušníkov. To sú skutočnosti, ktoré treba brať na zreteľ,“ dodal súdny lekár z inštitútu forenzných medicínskych expertíz.