BRATISLAVA - Mimoparlamentná strana Sieť chce vylúčiť schránkové firmy z akéhokoľvek používania verejných peňazí.
Navrhuje to cez nezaradených poslancov parlamentu a svojich zástupcov Miroslava Beblavého a Martina Fedora. Príslušný návrh zmien v zákone o verejnom obstarávaní je na programe aktuálnej 51. schôdze Národnej rady SR. "Akýkoľvek kontakt s verejnými peniazmi bude v Slovenskej republike možný len pre firmy, ktorých vlastnícku štruktúru poznáme až po úroveň fyzických osôb," vysvetlil v utorok predseda Siete Radoslav Procházka. "Ak v parlamente tento návrh neprejde, sme pripravení si to vyvzdorovať priamo v teréne s občanmi,“ dodal.
Slovensko má podľa Procházku schránkovú vládu, na čele ktorej nie je premiér, ale poštár. "Poštár, ktorého hlavnou starosťou je doručiť do hlavných schránok to, čo treba. Keď schránkovú vládu vedie poštár, problém spočíva v tom, že neslúži ľuďom ale majiteľom cyperských, karibských a novozélandských schránok," vyhlásil Procházka.
V parlamente je aj vládny návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, obmedzujúci pôsobenie schránkových firiem. Má umožniť vznik registra konečných užívateľov výhod subjektov, teda reálnych vlastníkov, podieľajúcich sa na verejných zákazkách. Vládny návrh podľa lídra Siete rieši toky peňazí, ktoré idú cez zákon o verejnom obstarávaní. "Úplne ignoruje a nijako nerieši účasť schránkových firiem na nakladaní so štátnym majetkom, so štátnym aktívami, systém dotácií, štátnej pomoci, samosprávu, reštrukturalizácie, nakladanie s pohľadávkami štátu a množstvo ďalších vecí, kde objem peňazí vie byť podstatne vyšší ako pri zákone o verejnom obstarávaní,“ pripomenul Procházka.
Prvý podpredseda Siete a primátor Martina Andrej Hrnčiar pripomenul, že jeho mesto má konkrétnu skúsenosť s cyperskou schránkovou firmou, ktorej musí podľa posledného rozhodnutia Najvyššieho súdu zaplatiť 8,3 mil. eur. "Každá doba má svoje mafiánske metódy. V 90-tych rokoch to bolo vyberanie výpalného, dnes je to odliv verejných financií prostredníctvom schránkových firiem do daňových rajov, kde sa skrývajú koneční užívatelia so slovenským občianstvom,“ povedal Hrnčiar. Martinský prípad podľa neho svedčí o tom, že schránkové firmy si dokážu zabezpečiť aj kupovanie súdnych rozhodnutí.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies