Regulácia pre ekologické stavebné výrobky minula účinkom, oslabil ju lobing

Stavebníctvo je jedným z najväčších hospodárskych sektorov v Európe, zamestnáva 25 miliónov ľudí a prispieva približne 5,5 percentami k hrubému domácemu produktu bloku. Keďže zastavané prostredie predstavuje tretinu emisií uhlíka v EÚ, environmentálne ciele bloku závisia od prísnejších stavebných predpisov.

Spolu s budovami sú stavebné výrobky – vrátane energeticky náročných materiálov ako je cement a oceľ – zodpovedné za približne 50 percent všetkých vyťažených materiálov, 33 spotreby vody a 35 percent odpadu v Európskej únii. Stavebný sektor  sa na európskych emisiách podieľa 36 percentami.

Cieľom reformy nariadenia o stavebných výrobkoch (Construction Products Regulation – CPR) bolo znížiť obrovský environmentálny vplyv tohto odvetvia, aby bolo možné dospieť k nulovým emisiám do polovice storočia.  Nové pravidlá mali harmonizovať normy pre výrobky tak, aby sa na trh dostávali hlavne udržateľné produkty a postupne sa odstránili tie, ktoré majú veľkú uhlíkovú stopu.

Regulácia tiež mala nastolením nového politického rámca umožniť odvetviu naštartovať „vlnu renovácií“ zameraného na renováciu budov v celej Európe tak, aby spotrebovali menej energie a produkovali menej CO2.

V stredu (13. decembra) dospeli členské štáty, Európsky parlament a komisia ku kompromisu, ktorý však podľa kritikov nahráva stavebnému sektoru a nie znižovaniu emisií.

„Tento komplexný súbor nových pravidiel zabezpečí, že normy pre stavebné prodikty sa vytvoria rýchlejšie, aby výrobcovia nemuseli čakať s uvedením svojich inovatívnych výrobkov na európsky trh,“ hovorí nemecký europoslanec Christian Doleschal, ktorý viedol vyjednávania za Európsky parlament.

Jeho náprotivok, španielsky minister priemyslu Jordi Hereu, ktorý viedol rokovania v mene krajín EÚ, uviedol, že dohoda „umožní stavebníkom stať sa kľúčovými aktérmi zelenej a digitálnej tranformácie“. Pozorovatelia sú však skeptickejší. „Únia oddialila udržateľné stavebné výrobky o desaťročie a namiesto toho podľahla tlaku jedného z najviac znečisťujúcich odvetví,“ hovorí Federica Pozzi z Ecos, mimovládnej organizácie zameranej na normy.

Podľa Laetitie Aumont zo think tanku European Environmental Bureau – EEB by mala EÚ prestať byť naivná a prestala sa spoliehať na samoreguláciu priemyslu a riešila environmentálne riziká výstavby. Politická dohoda sa teraz prekladá do právnej formy predtým, ako sa odošle Európskemu parlamentu a Rade na konečné schválenie.

Proces harmonizácie sa má ukončiť v roku 2039

V centre reformy sú pravidlá na harmonizáciu schvaľovania všetkých druhov výrobkov od cementu po tehly a lepidlá na trhu EÚ, ktoré si v súčasnosti vyžadujú rôzne povolenia. Teoreticky to predpis o stavebných výrobkoch rieši vytvorením normy. Ale komplikované postupy a nedostatočný počet zamestnancov úradov, ako aj právna neistota po prelomovom rozhodnutí najvyššieho súdu EÚ v roku 2016 spôsobili, že sa tento proces zastavil.

V praxi existuje viacero spôsobov, ako získať povolenie na uvedenie stavebného výrobku na trh v Európe, a mnohí záujemcovi uprednostňujú rýchlosť pred cenou. To je prípad Európskej organizácie pre technické posudzovanie (EOTA), postup, ktorý sa pôvodne mal zrušiť, ale Európski parlament ho znovu zaviedol.

Pre mimoeurópskych hráčov – ako sú potenciálni dovozcovia cementu šetrného voči klíme do Európy – táto inštitúcia predstavuje hlavnú cestu prístupu na trh EÚ.

Nakoniec vyjednávači tento spôsob ponechali, s tým, že bude  doplnený o záložnú možnosť, kde Európska komisia „môže prijať harmonizované technické špecifikácie samostatne prostredníctvom vykonávacích aktov“, vysvetľuje Rada. Či sú tieto zmeny dostatočné na to, aby sa vyrovnali s „paralýzou“ pri tvorbe noriem, sa ešte len uvidí. Súčasné pravidlá vrátane existujúcich noriem zostanú v platnosti do roku 2039 – čo znamená až 15-ročné obdobie odkladu po nadobudnutí účinnosti nového zákona v roku 2024. Medzitým expertná skupina vymenovaná krajinami EÚ pracuje v rámci Európskej komisie na aktualizácii súčasných noriem pre stavebné výrobky, takzvané právne „acquis“ v žargóne EÚ.

Krajiny EÚ boli požiadané, aby zostavili komplexné brožúry s údajmi o stavebných výrobkoch, s ktorými sa v rámci EÚ najčastejšie obchoduje, počnúc prefabrikovaným betónom a kovmi, po ktorých nasledujú produkty ako sú dvere, okná a cement.

Tento proces je však zložitý aj pre odborníkov z odvetvia. „Špecifikácie procesu acquis sú v súčasnosti stále ťažké pochopiť, dokonca aj pre mnohých účastníkov,“ uviedol inštitút zapojený do rozhovorov, keď bola skupina prvýkrát založená. Napriek ťažkostiam sú účastníci optimistickí a tvrdia, že tento proces by mal v konečnom dôsledku zabezpečiť, aby normy produktov boli v súlade s novými pravidlami EÚ.

Zelené verejné obstarávanie

Ďalší zásadný aspekt politickej dohody dosiahnutej v stredu sa týka „zeleného“ verejného obstarávania, kde verejné orgány spájajú vládne zákazky s kritériami udržateľnosti.

Komisia vypracuje požiadavky udržateľnosti, ktoré musia krajiny EÚ uplatňovať. Normy však budú de facto dobrovoľné, keďže od pravidiel udržateľnosti možno upustiť, ak sú ceny ekologickejších produktov vyššie o 10 percent ako zavedené konkurenčné nie až tak zelené produkty.

Princíp obehovosti stavebných výrobkov je z nových pravidiel do značnej miery vynechaný, s výnimkou prípadov, keď sa od Komisie požaduje, aby pri hodnotení noriem „aspoň zohľadnila“ ciele EÚ v oblasti klímy a obehového hospodárstva.