Prezident Argentíny, sionista Javier Milei, si pri návšteve Izraela servítky pred ústa nebral (komentár Iva Samsona)

Ako dlho ostane Milei prezidentom, je nejasné, nálady voličov a reakcie ulice sú vratké nielen na Slovensku. Ale momentálne je politickým vodcom veľkej juhoamerickej mocnosti, ktorej môže konkurovať azda len Brazília.

Prezident štátu, ktorý je dobre 50x väčší ako Slovensko, sedí na prezidentskej stoličke (Argentína má prezidentský systém, takže úrad prezidenta nie je len procedurálna morálna okrasa ako na Slovensku alebo v Česku) veľmi krátko, ale stačil už rozbúriť medzinárodné vody. V krajine, ktorá má aj značnú židovskú menšinu a tým pádom sa môže pochváliť aj antisemitizmom, sa Javier Milei zapísal do do dejín filosemitizmu a otvoreným priznaním sa k sionizmu. Tento trend demonštroval aj pri svojej terajšej návšteve štátu Izrael a hlavné židovské denníky a sociálne siete židovského štátu – hebrejské aj arabské – mu venovali patričnú pozornosť.

Argentínsky prezident navštevuje miesta teroristických bitúnkov zo 7. októbra

„Vidíme jasné príklady terorizmu a antisemitizmu, čo by som nenazval inak ako neonacizmus 21. storočia“. Tento výrok, citovaný vo „World Israel News“ žurnalistom Veredom Weissom po návšteve argentínskeho prezidenta v kibuce Nir Oz, kde hrdinovia z Hamasu a iných palestínsko-arabských organizácií vyvraždili štvrtinu civilného obyvateľstva (asi 40 židovských „kusov“ od dojčencov až po starcov a starenky) a dvakrát toľko – asi 80 – t. j. zhruba tretinu všetkých unesených izraelských rukojemníkov, odvliekli ako „zajatcov“ do Pásma Gazy.

Argentínsky prezident „neprišiel do južného Izraela „s prázdnou“, doprevádzal ho izraelský prezident Izák Herzog a Ofelia Roitmanová, sama z Nir Oz a jedna z vymenených izraelských rukojemníčok po prvom výmennom kšefte oboch strán z novembra 2023, keď palestínski Arabi boli ešte ochotní pristúpiť na dohodu: vaše deti a starci za našich kriminálnikov. Odvtedy sa rodinného striebra v podobe 136 odvlečených Židov (nikto nevie, koľko z nich ešte žije), vzdať nechcú. Vedia, že židovský štát platí aj za vydané pozostatky nebohých, aj keby to bolo iba ucho alebo zachovalá predkožka.

Roitmanová je symbolickou figúrou tejto židovsko-palestínskej drámy. Hoci sama „vymenená“, je argentínska občianka a dve deti jej príbuzných, z ktorých jedno malo v čase únosu 4 roky a druhé 9 mesiacov, sú stále v Pásme Gazy ako rukojemníci. Hamas a spol čakajú na ponuku, hoci nikto nevie, koľko zo zadržiavaných rukojemníkov ešte žije a kde – v podzemných tuneloch? Možno „dočasne“ v Egypte? Každý Slovák, ktorý navštívil Egypt vie, že za pár piastrov či ný ´bakšiš´ sú tamojší vojaci či policajti ochotní zavrieť oči aj pri pašovaní vlastného prezidenta kamkoľvek, aj do susednej Líbie, kde sa príslušníci rôznych arabských frakcií vraždia navzájom s veľkou chuťou.

Javier Milei urobil aj ďalšie gesto. Stretol sa aj s rodičmi židovského Argentínčana Davida Cunia, ktorého 7. októbra akiste uniesli a dodnes ho zadržiavajú. Jeho manželku a dve trojročné dvojičky – dcéry – Hamas láskavo prepustil pri „výmene“ z 28. novembra. Mimochodom, z ostávajúcich (niektorých asi už nežijúcich) 136 väznených rukojemníkov je 15 s argentínskym občianstvom.

Javier Milei ako hviezda pre izraelské a argentínske médiá

V Izraeli si Milei užil svojich povestných pätnásť minút slávy, aj argentínske noviny si jeho výrokov, samozrejme, povšimli. „Keď som si pozeral hororové dokumenty, radšej sa k tomu nevyjadrujem“. Milei sa však správa ako sionista, nejde mu vraj iba o prepustenie argentínskych Židov: „Budeme požadovať prepustenie všetkých rukojemníkov bez ohľadu na ich národnú príslušnosť“.

A izraelským ušiam urobil zadosť potvrdením svojho predvolebného a povolebného zahraničnopolitického sľubu, že jeho krajina premiestni argentínske veľvyslanectvo z Tel Avivu do izraelského hlavného mesta.