A máme to tu zasa. Ďalšie sviatky, voľné dni, priania, nech sú pokojné a požehnané a aj v kútiku srdca dúfame, že také budú. Ale pravdou je, že bolesť si nevyberá, sadá si do duší a nechce sa pustiť, aj keď ju odháňame. A tak sa stáva, že práve na tie sviatky, kedy by sme mali pociťovať radostné očakávanie a akési uvoľnenie od práce, cítime smútok.
Zmierujeme sa so stratami, oplakávame tých, čo s nami nie sú, ba možno oplakávame samých seba, lebo vnímame, že kúsok z nás sa odlomil a kdesi odletel. Čo s tým? Asi len toľko, že raz v jednej záhrade...
Potil krv
Všetci zrejme vieme, čo si pripomíname počas Veľkej noci. Ukrižovanie plné utrpenia a triumfálne zmrtvychvstanie, to všetko v priebehu troch dní. Smrť a život sa stretli v súboji a život poriadne doudieral smrť.
Ale dnes chcem písať o tej jednej noci, ktorá predchádzala najveľkolepejšiemu príbehu. Bola to temná noc, možno alebo nie možno, celkom určite najtemnejšia v celej histórii ľudstva. Ježiš ako Boží syn, nevinný a dokonalý vie, čo ho čaká. Práve dovečeral svoju poslednú pozemskú večeru. Práve svojim učeníkom odovzdal posolstvá, ktorým nerozumeli. Práve ich pripravil na to, čo sa udeje, ale aj to im zostalo zahalené. Prosí ich, aby boli s ním, ale oni nie sú. Zaspávajú a on je sám. Uprostred záhrady prežíva mučivé chvíle. Uprostred krásy toľké nešťastie. Prišla na neho úzkosť, lebo smrť na kríži, ktorú mal čoskoro vytrpieť, si zvolil dobrovoľne, a predsa čím sa približovala, tým viac ho zmáhala bolesť. Potil krv, plakal. Opustený priateľmi, zradený najbližšími. A viete čo? On to zvládol. Lebo hoc sa mu vzdialili, hoc nastávali krušné okamihy strašného zomierania, bol tam niekto, kto ho neopustil. V Biblii sa píše, že anjeli ho posilňovali. Zvládol to. Dokázal to prežiť. Dokázal sa postaviť a čeliť temnote, a to tak, že si zachoval sám seba. Neprestal milovať, veď ani nemohol, keď čokoľvek robil, robil z lásky.
Aj my to zvládneme
O tom teraz premýšľam. O tej noci, tmavej a bezútešnej. Zvládol to on, aj my to zvládneme. Keby nás teraz trápili sklamania, úmrtia, rozvody a straty, dokážeme to. Aj keby sme boli opustení, nikdy nebudeme sami. Ak zavoláme na Boha, na toho, kto posilňuje, kto pomáha prežiť neznesiteľné. Áno, to je naša nádej vo štvrtok, v piatok, v sobotu aj v nedeľu. Vlastne vždy.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies