Praktická empatia (vcítenie)

Vieme si predstaviť, ako bude druhý asi reagovať, keď mu oznámim to a to? Nahnevá ho moje správanie? Čo nemá rád a naopak, čo ho môže potešiť? V akom rozpoložení sa práve nachádza? Čo ho trápi? Aký nepríjemný problém ho práve ťaží? Ďalej sa musíme zamyslieť, či je to dôležité, aby som sa musel hádať. Čo nastane, keď ženu, čo ma chce, objímem, pohladím či pobozkám? Žiadať o niečo skoro ráno a pred obedom nie je dobré. Prebudený človek je nevrlý, dobre naladený a sýty človek má pre nás väčšie pochopenie. Ako asi bude reagovať muž, keď budete vy ženy vyťahovať staré veci a tým „prikurovať pod kotlom“? Nevyhráte, pretože chcete ublížiť. S problémom, ktorý práve riešite, to nemá nič spoločné! Rovnako sa to obráti proti vám. To je tá empatia vedieť, keď urobím podpásovku, aké to bude mať potom pre vás dôsledky? Stojí vám to popľuvanie zato? Možno sa vám v zlosti uľaví, ale dlhodobo to skôr vzťah zhorší. Empatia sa dá natrénovať. Nie je to nič svetoborné. Pri každom svojom konaní alebo oznámení si predstavte, že ste ten druhý, keď mu našu informáciu oznamujeme. Či ho tým napríklad nezraníme. Samozrejme sa jedná skôr o mužov, pretože ženy majú vcítenie, až na výnimky, v génovej výbave. Neraďte, pokiaľ o to ten druhý nepožiada, ale vypočujte a môžete vyjadriť svoje súcitenie. Niekedy sme hluchí a slepí. O prednesených slovách nepremýšľame a nečítame reč tela. Škoda. Mali by sme život jednoduchší. Menej konfliktov a nedorozumení.

Máme doma zavedené také rituály. Je mi známe, že keď moja žena ráno vstáva, tak sa jej nechce. K tomu ešte povinnosť ísť do práce. Z toho pramení jej nepríjemné ranné správanie. Ak som hore, tak ticho vykĺznem z postele a urobím jej ovocný čaj s medom a citrónom. Otupím tým jej agresiu. V žiadnom prípade, ale na ňu nehovorím. S prvým sústom v pokoji jej averzie odíde. Ďalší výboj príde popoludní, ako dorazí s taškami s nákupom unavená zo zamestnania. Zmiznem jej na chvíľu z obzoru. Príde za chvíľu, už prívetivá s hrnčekom kávy a líči mi svoje zážitky z práce. Čo sa darilo, čo nie. Kto ju naštval a čo veselého zažila. Každý človek má právo byť niekedy otravný. Musíme mu dať čas, aby sa s tým vyrovnal. Tiež nejaké dôležité rozhodnutie sa musí pripraviť. Rozhodujúce je príjemné miesto, vhodný čas a nálada! Podľa jej reči tela poznám, či je to dnes potrebné vhodné, keď nie, tak to odložím až budú lepšie podmienky. Sú to stratégie, ktoré sa dnes učia. Nie je to veda. Myslím si, že stačí sa zamyslieť. Nič to nestojí, iba trochu snahy a výsledky sú ihneď vidieť. Je niekedy úsmevné, ako niektorí arogantní manažéri absolvujú drahé kurzy empatie. Prídu zo školenia a všetko je späť. Vystupujú opäť z pozície sily a manipulujú s podriadenými. Nátlakom sa produktivita práce nezvýši. Tiež si myslia, že je nadriadení za to viac ocenia, keď sa budú diktátorsky správať. Lenže rozhodujúce sú výsledky. Práve keď sa správame ľudsky a zamestnanci sú spokojnejší odvádzajú viac práce a spoločnosť má viac zisku. Prečo si zo školenia nevezmú poučenie? Nechcú. Mylne sa domnievajú, že by boli za slabochov a v riadení kolektívu by zlyhali. Naopak láskavosť a prirodzená autorita sú nástroje k úspechu.

Zdroj: www.i60.cz