Počiatek: Projekt D4 a R7 cez PPP je pre štát výhodný

Ako povedal v utorok na odbornom seminári o podmienkach realizácie projektu, v štátnom rozpočte na to v súčasnosti nie sú peniaze. Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií vypočítal, že keby sa aj začalo stavať z verejných zdrojov o niekoľko rokov neskôr, už by to vychádzalo v prospech financovania cez PPP. Európska investičná banka má financovať 50 % nákladov na výstavbu D4.

Návrh na uzavretie koncesnej zmluvy pre úseky D4 Bratislava, Jarovce - Rača a R7 Bratislava, Prievoz - Holice v dĺžke 59 kilometrov by mala vláda prerokovať a schváliť v stredu. V takom prípade by mohla byť koncesná zmluva s víťazným konzorciom Obchvat Nula na čele so španielskou developerskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional podpísaná do konca tohto mesiaca. Presný termín by mal byť známy po rokovaní vlády. Niektorí odborníci spochybňovali krátky čas medzi stretnutím a rokovaním vlády o tomto projekte.

"Na stole máme riešenie, ktoré Bratislave jednoznačne pomôže. Sú na to odborné analýzy a môžeme sa im venovať ďalej. Výhodnosť ceny vznikla transparentnou súťažou, ktorej sa zúčastnili jedny z najsilnejších konzorcií na svete. Toto dnes pre Slovensko prináša hodnotu za peniaze a to je kľúčové," povedal Počiatek. Po podpise koncesnej zmluvy bude podľa neho nasledovať finančné uzatvorenie projektu, ktoré má konzorcium predpripravené, a práce by mohli začať na jar. D4 a R7 by tak mali byť hotové v roku 2020.

Štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček povedal, že na niektoré úseky je už stavebné povolenie vydané a môže sa začať stavať. "Kompenzačné opatrenia začneme realizovať okamžite, keďže nový most z Petržalky (cez Dunaj) pôjde cez chránené územie. Je fér voči všetkým občianskym združeniam, s ktorými sme komunikovali, aj s ministerstvom životného prostredia, že urobíme najprv kompenzačné opatrenia a následne začneme realizovať stavbu," uviedol Stromček. Harmonogram podľa neho stále platí a nič tak nebráni, aby sa na jar mohlo začať stavať.

Úspešné konzorcium, vrátane rakúskej stavebnej spoločnosti Porr a austrálskej finančnej skupiny Macquarie Capital Group, vo finále súťaže spomedzi štyroch uchádzačov navrhlo najnižšiu ročnú splátku za výstavbu a prevádzku D4 a R7 vo výške 56,72 mil. eur. Je to výrazne menej oproti predpokladanej sume 135 mil. eur. Štát by tak mal koncesionárovi za tridsať rokov uhradiť podľa aktualizovaných prepočtov 1,891 mld. eur (namiesto minimálne 1,7 mld. eur). Štúdia uskutočniteľnosti predpokladala celkovú sumu platieb za tridsať rokov pôvodne 4,53 mld. eur a po aktualizácii 4,176 mld. eur.
 

Hlavný ekonóm a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Martin Filko priblížil pohľad ministerstva financií na výstavbu a prevádzku D4 a R7. Keby sa výstavba podľa základného scenára začala v tomto roku, variant financovania z verejných zdrojov by bol oproti forme PPP výhodnejší o 62 mil. eur. Realistický scenár počíta s tým, že ak by sa začalo stavať s využitím verejných zdrojov až v roku 2018, bolo by to už v prospech PPP o 113 mil. eur. Pri začiatku výstavby za peniaze štátu v roku 2017 by bol variant PPP výhodnejší už len o 26 mil. eur. Ak by sa za štátne začalo s prácami v spomínanom roku 2018, dvojročná výhoda socioekonomických benefitov PPP by dosiahla 178 mil. eur. 

Čistá hodnota projektu cez verejné zdroje pri realistickom scenári je 1,262 mld. eur a cez PPP 1,327 mld. eur. Kapitálové výdavky na výstavbu by pri verejných zdrojoch boli 903 mil. eur a cez PPP 859,6 mil. eur. Výdavky na prevádzku počas tridsiatich rokov by mali v prvom prípade dosiahnuť ročne 3,1 mil. eur a v druhom 4,3 mil. eur. Celkové výdavky na údržbu by predstavovali 124,4 mil. eur, resp. 43,3 mil. eur. Vplyv financovania projektu na verejné financie by v rokoch 2015 až 2050 pri peniazoch štátu predstavoval 1,126 mld. eur (1,44 % HDP) a cez PPP 1,051 mld. eur (1,50 % HDP). Pri výstavbe cez PPP nebude projekt klasifikovaný Eurostatom ako aktívum vládneho sektora, čo je podľa vlády podmienkou účinnosti koncesnej zmluvy.