Odporci orodovali za zrušenie trestu smrti pre drogovú trestnú činnosť

Aj keď sa tendencia udeľovania trestu smrti za trestnú činnosť súvisiacu s drogami v súčasnosti znižuje, vo viacerých krajinách sveta stále za činy takého charakteru súd vynesie rozsudok - trest smrti. A následne sa rozsudok vykoná. Odporcovia trestu smrti sa dlhodobo zasadzujú za to, aby sa vo väčšej miere využívali existujúce iné možnosti trestnoprávneho charakteru oproti vykonaniu hrdelného trestu.

Svetová koalícia proti trestu smrti sídliaca vo francúzskom meste Montreuil uviedla, že v sto krajinách trest smrti za drogovú činnosť zrušili. V 33 štátoch a územiach je trest smrti za takú činnosť stále v platnosti, v 13 z tých 33 štátov vykonali trest smrti za minulých päť rokov. V 12 z daných 33 krajín je trest smrti povinný v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou.

Na 10. októbra pripadá aj Európsky deň proti trestu smrti. Európska únia (EÚ) je proti uplatňovaniu najvyššieho trestu a jeho zrušenie považuje za jeden zo svojich hlavných cieľov v oblasti ľudských práv. Na Svetovom kongrese proti trestu smrti, konanom 22. júna 2001 v Štrasburgu z iniciatívy francúzskeho združenia Ensemble contre la peine de mort (Spoločne proti trestu smrti), sa položili základy pre vznik Svetovej koalície proti trestu smrti. Od začiatku ju tvorili asociácie, združenia advokátov a aktivisti zasadzujúci sa za zrušenie trestu smrti. Už vtedy si vytýčili cieľ - zaviesť na celom svete jeden deň venovaný otázke zrušenia trestu smrti.

Po prípravných stretnutiach v Paríži a Bruseli sa väčšina aktivistov iniciatívy stretla 13. mája 2002 v Ríme. Oficiálne tam založili Svetovú koalíciu proti trestu smrti. V roku 2003 už koalícia iniciovala prvý Svetový deň proti trestu smrti. Iniciatíva našla odozvu v 180 prípadoch na miestnej úrovni. Kanada, Francúzsko, Taliansko, Mexiko, Belgicko, Africká komisia pre ľudské práva a národy, ako aj Európska únia oficiálne podporili Svetový deň proti trestu smrti. Odvtedy sa 10. október stal príležitosťou na zdôrazňovanie zákazu vykonávania trestu smrti.

Predstavitelia Rady Európy, predseda Európskej komisie, zástupcovia EÚ a ministri spravodlivosti podpísali 9. októbra 2007 v Lisabone na medzinárodnej konferencii Európa proti trestu smrti rezolúciu ustanovujúcu 10. október za Európsky deň proti trestu smrti. Podľa EK je "trest smrti porušením najzákladnejšieho ľudského práva, ktorým je právo na život". Podľa EK "pre trest smrti neexistuje ospravedlnenie... Je to morálne neprijateľný, krutý, z právneho pohľadu nesprávny trest, ktorý môže často viesť k usmrteniu nevinného človeka, čo sa už nedá nijako napraviť... Vyhlásením Európskeho dňa proti trestu smrti EK prejavuje rozhodnutie a záväzok nepoľaviť v boji proti tejto praxi, pokiaľ nedôjde na celom svete k jej zrušeniu."

Za Slovensko rezolúciu podpísal v tom čase minister spravodlivosti Štefan Harabin. Z vtedajšej európskej 27 rezolúciu ustanovujúcu Európsky deň proti trestu smrti blokovalo len Poľsko. Podľa Varšavy nebol dôvod na zavedenie takého dňa, lebo trest smrti sa v EÚ už nevykonával. Naopak, Varšava uprednostňovala, aby sa taký deň venoval ochrane života, teda odsúdeniu eutanázie aj umelého ukončenia tehotenstva. Ministri spravodlivosti EÚ sa 7. decembra 2007 dohodli na vyhlásení dňa 10. októbra za Európsky deň proti trestu smrti po tom, ako Poľsko zmenilo postoj. Cieľom Svetového dňa proti trestu smrti je posilniť všade na svete tendenciu za zrušenie najvyššieho trestu. Od roku 1997 sa trest smrti neuplatnil v ani jednej zo 47 členských štátov Rady Európy. Zrušenie trestu smrti sa považuje za prirodzenú podmienku na vstup do RE.