Ochota nezamestnaných cestovať za prácou je ešte nižšia ako vlani

Mobilita pracovnej sily na Slovensku je veľmi nízka a tento stav sa postupne zhoršuje. "Na Slovensku ochota cestovať za prácou je minimálna. Ochota sťahovať sa za prácou je takisto neveľká. Ak by mali ísť ľudia za prácou, tak na tento účel chcú minúť veľmi málo peňazí. Mobilita klesá s vekom a vzdelaním," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii prezident HR Aliancie Luboš Sirota.

Ochota cestovať za prácou sa oproti roku 2015 v tomto roku znížila o 3,8 percentuálneho bodu. Najvýraznejšie je to pozorovateľné vo vekovej skupine ľudí vo veku 55 až 64 rokov. Prieskum ukázal, že za prácou je ochotných cestovať 61,7 % ľudí, pričom vlani bolo ochotných 65,5 %. Veľa času cestovaním sa nezamestnaným stráviť nechce. Do práce by chceli dochádzať najviac hodinu a na tento účel sú ochotní minúť maximálne 50 eur mesačne. "V prepočte to znamená, že sú pripravení na jednu cestu minúť maximálne 1,25 eura a ešte sa tam nezamestnaný chce dostať, za čo najkratší čas," podotkol Sirota.

Počet nezamestnaných, ktorí sú ochotní sa za prácou presťahovať, medziročne mierne stúpol, avšak stále nedosahuje ani tretinu všetkých ľudí bez práce. Celkové čísla navyše k tomu vylepšuje Bratislava, kde sú ľudia ochotnejší sťahovať sa za novým zamestnaním.

Hlavnou príčinou, prečo nezamestnaní na Slovensku nechcú opustiť svoje domáce prostredie pre prácu, je najmä rodina a bývanie, ale aj zdravotné ťažkosti. "Na Slovensku je dnes situácia, že 90 % obyvateľov vlastní svoju nehnuteľnosť," priblížil Sirota.

HR Aliancia je preto presvedčená, že je potrebné prijať zmeny, ktoré by podporili mobilitu pracovnej sily na Slovensku. Potrebné je napríklad vo väčšej miere podporovať presťahovanie sa celých rodín, pomôcť by mohla aj výstavba nájomného bývania. "Štát dlhé roky deklaruje, že podporí nájomné bývanie, napriek tomu sa na Slovensku nerozvíja vôbec nijako. Stagnujeme, je to limitované tým, že ak by aj súkromník išiel stavať nájomné bývanie, tak mu do toho vstúpi regulované nájomné, štát mu určí za akú cenu ho má prenajímať," uviedol Sirota. Taktiež je potrebná aj úprava legislatívy týkajúcej sa exekúcií, ktoré bránia ľuďom zamestnať sa v strachu, že o svoje príjmy prídu. Podľa Sirotu je celkovo nutné prijímať adresnejšie opatrenia. "Nebudeme mať také opatrenia, aké boli v minulosti akým bol príspevok na cestovanie, ktorý za celý rok využilo 8 alebo 10 evidovaných nezamestnaných. Treba vytvoriť pravidlá, aby ľudia mohli za prácou migrovať, aby mohli cestovať," skonštatoval Sirota.

Podľa aliancie by pomohlo aj obmedzenie možnosti nezamestnaných privyrábať si na dohodu alebo odmietať ponúknutú prácu. Opatrenia zamerané na umiestnenie dlhodobo nezamestnaných na trh práce predstavil už aj rezort práce. "Nehovorím, že všetko, čo navrhuje ministerstvo je zlé. Je tam pár myšlienok, ktoré majú hlavu a pätu. Ak zostane príspevok na dopravu v rovnakej podobe, tak nebudú ľudia za prácou cestovať. Ak umožníme rodine, aby sa presídlila za prácou, potom je potrebné riešiť, aby sa deti dostali do predškolského zariadenia, školy," dodal Sirota. Pri rekvalifikačných kurzoch by sa zase malo podľa aliancie prihliadať najmä na požiadavky trhu práce.

Agentúra uskutočnila prieskum na vzorke 400 nezamestnaných z celého Slovenska.