Na biopásoch je osemkrát viac hmyzu

Informovalo o tom Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ). Monitoring biopásov robil entomológ zo Slovenskej akadémie vied Marek Semelbauer v chránenom vtáčom území Ostrovné lúky. Tie porovnával so susednými pšeničnými poľami.

„Prvé tri menované skupiny pritom patria medzi významné opeľovače, takže z biopásov nemá profit len príroda, ale aj poľnohospodári a v konečnom dôsledku aj my všetci,“ dodáva BROZ.

Poľnohospodári zakladali túto sezónu biopásy prvýkrát. Ide o jednu z podmienok čerpania celofarmovej ekoschémy, teda novej ekologickej agrodotácie. Medzi ďalšími podmienkami je napríklad rozdeľovanie veľkých lánov s jednou plodinou na menšie či zlepšovanie štruktúry pôdy používaním hnoja či kompostu.

Zapojenie do ekoschémy je dobrovoľné. V prvom roku sa do nich zapojilo 53 percent fariem, pokrývajúcich 85 percent poľnohospodárskej pôdy.

Podobne ako hmyzu sa na biopásoch začalo lepšie dariť aj vtáctvu. Vyplýva to z meraní ornitológov na 40 rôznych lokalitách. Podľa nich je početnosť všetkých zistených vtákov na biopásoch dvakrát vyššia ako v klasických plodinách. Zároveň sa 4,4-násobne zvýšila početnosť druhov hniezdiacich v biopásoch a 7,5-násobne početnosť ohrozených druhov, ktoré postupne miznú z poľnohospodárskej krajiny.

„Výsledky prekonali naše očakávania. Čakali sme, že nábeh biodiverzity a vzácnych druhov na biopásoch bude vzhľadom na desaťročia zlej poľnohospodárskej politiky za socializmu trvať niekoľko rokov,“ povedal v rozhovore Jozef Ridzoň z SOS Birdlife.