Kniha inšpirovaná životom na severe Slovenska. Taká je knižná novinka s názvom "Severské mýty"

Zbierka poézie vyšla vo vydavateľstve Skalná ruža.„Je príkladom toho, že mágiu nemusíme hľadať len na horách Škandinávskeho polostrova. Rovnako pulzujúca, divoká, tajomná a starobylá môže byť aj zem na severozápade Slovenska,“ píše literárna vedkyňa, poetka a redaktorka knihy Lenka Šafranová.

Zemité, surové a severské

Gluštíková pochádza z jednej z najsevernejších obcí Slovenska. Surové opisy súčasnej i minulej Oravy okorenila rodinnou históriou, spomienkami a miestnym folklórom. Na ploche jednotlivých básní sa odohrávajú mikropríbehy o drsnej prírode, zvieratách, lišajníkoch, o goralských predkoch, ich živote a dialekte.

„Je to zemitá poézia, ktorá nerozlišuje medzi krásnym a škaredým. Odkrýva korene drsného oravského regiónu, zapustené do jeho obyvateľov po celé generácie. Ukazuje symbiózu medzi človekom a krajinou,“ vysvetľuje Šafranová.

Podľa nej v Severských mýtoch krajina pulzuje, prijíma i berie. Stáva sa predĺžením tela tak, ako sa telo stáva prirodzeným pokračovaním krajiny. Ide o pokrvné puto a prestupovanie jedného druhým neraz pripomína obrad alebo rituál.

V Česku, Indii aj USA

Pri tvorbe knihy autorku inšpiroval islandský mýtický realizmus a tendencie súčasných poľských i slovenských prozaičiek k tematizácii folklóru, regionálnych reálií a vlastných rodokmeňov. „Mojím cieľom bolo premietnuť tieto vplyvy do poézie. A toto je výsledok,“ objasňuje Gluštíková.

Prostredníctvom textov nazeráme do starého, mýtického sveta, vraciame sa ku koreňom a inštinktom. Zároveň dochádza ku konfrontácii so súčasnosťou.„Akoby to bola odpoveď na dnešný svet – na svet racionálny, technický a technologický, zameraný na efektivitu a výkon,“ skonštatovala česká literárna kritička a poetka Jana Orlová v časopise Revue Protimluv.

Túto – v poradí už tretiu knihu Gluštíkovej – vydalo vydavateľstvo Skalná ruža v edícii Solitudo. Ilustrácie pochádzajú z dielne vizuálnej umelkyne Zuzany Mlynárčikovej, vznikli kombináciou techník ako monotypia, frotáž a maľba na doske.

Rukopis autorka písala od roku 2019. Jednotlivé texty z neho vyšli časopisecky a online na Slovensku, v Česku, v Čile, Indii aj USA. Autorka rukopis dokončila vďaka rezidencii v Bratislave, ktorú zabezpečili Medzinárodný vyšehradský fond a Slovenské literárne centrum. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.