Hitler sa zbavil nepohodlných vodcov SA počas Noci dlhých nožov

Noc dlhých nožov (Nacht der langen Messer) je označenie pre čistku počas noci z 29. na 30. júna 1934, keď boli odstavení kľúčoví predstavitelia sprisahania, ktorí plánovali zvrhnúť kancelára Adolfa Hitlera a uzurpovať si moc v štáte. 
      

Operácia sa začala na svitaní 30. júna 1934 a úlohu katov v nej zohrali príslušníci elitných oddielov SS, ktorí obsadili kasárne jednotiek SA a zároveň pozatýkali jej čelných predstaviteľov, podľa vopred pripraveného zoznamu. Menný register nežiaducich osôb vypracovali nacistickí pohlavári Himmler, Heydrich, Göring a Reichenaut. Hitler, ktorý bol do úradu zvolený demokratickými voľbami, pôvodne dodal zoznam mien siedmich osôb, ktoré sa pokúšali ho zvrhnúť a prisvojiť si vedenie štátu.
      

Esesáci pozatýkali prekvapených vodcov SA v priebehu niekoľkých hodín. Medzi prvými zatknutými bol aj vodca SA Ernst Röhm. Hitler ho dal uväzniť do cely v Stadelheimskej väznici v Mníchove, s pripravenou pištoľou, položenou na stolíku hneď vedľa postele. Ernst Röhm samovraždu odmietol. Keď dvaja príslušníci SS vstúpili do miestnosti a strelili mu do hlavy, stál v pozore oblečený iba vo vojenských nohaviciach.
      

Hitler navrhol zlikvidovať početnú skupinu vedúcich činiteľov NSDAP (Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany), čiže stúpencov strany, na čele ktorej stál. Okrem nich sa Hitler zbavil aj nepohodlných protivníkov z oblasti politiky alebo cirkvi. SA malo už 2,5 miliónov príslušníkov a Ernst Röhm a niektorí vodcovia navrhovali, aby SS a SA podliehali jednotnému ministerstvu obrany, ktoré mal riadiť Röhm.
      

Zásah sa však zvrhol a celkový počet mŕtvych bol omnoho vyšší ako plánovali (okolo 85 osôb). Presný počet obetí ostal štátnym tajomstvom a Hermann Göring nariadil spáliť všetky dokumenty súvisiace s akciou.
      

V Nemecku nikto proti udalostiam neprotestoval, naopak mnohí ich privítali. Ríšsky prezident Paul von Hindenburg tiež tento zákrok schválil.
      

Po tejto akcii nariadil vodca reorganizáciu Sturmabteilung SA a jej novým veliteľom sa stal Viktor Lutze. Hitler toto počínanie sám odsúdil, mal výčitky svedomia a pozostalým obetí nariadil vyplácať štátne penzie. Vodca 3. júla 1934 legalizoval zásah vydaním Zákona o opatreniach nutnej obrany štátu, v ktorom ich označil za opatrenia proti vlastizradným útokom.
      

Krvavá čistka vo vnútri nacistického hnutia znamenala koniec dvojvládia v nacistickom hnutí a ideologickej opozície. Potom už existoval len jeden vodca a jedna strana. Aj napriek Röhmovej smrti sa začala formovať paralelná nemecká elitná armáda Waffen-SS.
      

Slávny dramatik Bertold Brecht napísal divadelnú hru Zadržateľný vzostup Artura Uiho (Der aufhaltsame Aufstieg des Arturo Ui). Hlavná postava dá zavraždiť svojho blízkeho spolupracovníka, ktorému dal priezračné meno Roma. Kritici Brechtovi oprávnene vyčítali, že prisúdil darebákovi mučenícku korunu. Ernst Röhm si napriek tomu, ako skončil, žiaden súcit nezaslúžil. 
      

Prvé obvinenia za tieto čistky boli vznesené až v roku 1957. V Mníchove bol pred súd postavený Michael Lippert, jeden z mužov, ktorí zavraždili Ernsta Röhma, aj Sepp Dietrich, veliteľ popravčej čaty v Stadelheimskej väznici.