Raper Mec Vrabec exkluzívne pre Netky. Smrť mamy, nešťastná láska, život na ulici…

Zažil úspechy aj pády. Keď sa po sedemnástich rokoch znova rozhodol vrátiť na scénu so skladbou Slnko púpava, narazil na típkov, ktorí ho nechutne dobili. Vraj bojovníci MMA. Nie, to nie sú. Skutoční bojovníci sa bijú len v klietke so seberovnými v dohodnutom termíne po férovej príprave a vo férovom súboji. To ostatné sú len fejky.

Mec Vrabec, ktorý mal po ich útoku v ústach 6 šróbov, 3 titánové platničky, ktoré tam už ostanú, a niekoľko dní zdrôtovanú čeľusť, čo je pre rapera hotová pohroma, dovolil Netkám nahliadnuť do svojho predchádzajúceho života. Odpovede, keďže sa mu zle rozpráva, napísal. Jeho kariéra sa začala veľmi úspešne.

„Boli to presne ešte tie ´podeväťdesiate´ roky. V tej dobe som zahral vyše 120 koncertov za 12 mesiacov, druhých 12 mesiacov okolo 80 koncertov. Bol som, okrem Kontrafaktu, čo si vo vtedajšej dobe šli skladbu Dáva mi, jeden z mála púšťaných rapových interpretov v rádiách a televíziách, čo značilo, že sme ako prví vstúpili z undergroundu do komercie. No keď sme pri tom undergrounde, nedá mi nespomenúť moje známe skladby Drž ma rým. Feat. Protanodano, Jak to so mnou je, MiniMan či Moja dedina,“ spomína a pomaly sa dostáva k otázke, prečo po takom úspechu postupne zmizol zo scény.

„To robilo problémy zopár rapovým kapelám a interpretom. Pribúdalo osočovanie, ale to bolo to najmenej, čo by ma nejako trápilo. Snáď to môžem opísať takto: Asi tak dva týždne po vydaní videoklipu To najlepša zabava sme vydali singel s piatimi skladbami a ihneď sa spustila šnúra koncertov. V pohybe spolu s tým som už pracoval na albume Aj tak tu ma máte pod hlavičkou Universal music a Dym produkcia. Ani nie do roka som už menil Universal za Forza music pre nezvládnutú komunikáciu s Universalom a už tu bola ďalšia požiadavka na druhý album  Nezvratný osud plus videoklip na Život zhora vs. Život zdola.“

Pohreb, pôrod, pauza

Život išiel, samozrejme, ďalej. Aj mimo pódia. Karta mu išla, zrejme by od neho každý čakal ďalšie skladby a ďalší úspech. A on? Dal si pauzu.

„Do toho prišla ťažká choroba mojej mamky, ktorej nakoniec v mladom veku 44 rokov podľahla. O pár mesiacov na to sa mi narodila dcérka Sarah Rachel. K tomu ešte vo vtedajšej dobe vlastnili väčšinu klubov veľkí statní chlapci, ktorí na mňa nemali iba pekné požiadavky. Je dobré vidieť, koľkí z nich sú už za mrežami a koľkí na onom svete. Úplne na záver som ešte dal cez Forzu jeden videoklip s názvom Cudzí či doma v spolupráci s kazachstanskou raperkou Lady D a potom som sa rozhodol dať si pauzu.“

Nová láska, basa, slepota

O tom, čo počas tejto pauzy robil, hovorí otvorene, do detailov však nezachádza. Ale aj z toho, čo poodhalí, je jasné, že si prešiel peklom.

„Prvé roky som sa snažil starať o rodinu. Potom sme sa s Luci nejako rozišli. Prišli na mňa ťažké časy, tak som stále pendloval medzi Prahou a Bratislavou. Počas tých rokov som vystriedal množstvo prác – od reštaurácií, stavieb, prác za pásom, v Holandsku pri paradajkách, penách na holenie, ovocí i zelenine, ale nejako som si neustále cvičil hlavne psychiku,“  vymenúva Mec Vrabec a ďalšie udalosti zhrnie do stručných hesiel.  

„Trvalo pár rokov, kým som sa opäť mohol zaľúbiť do dievčaťa, ktoré ma na pár rokov vyliečilo. Taktiež som si prežil nejaký čas na ulici z dôvodu nevrátiť sa domov, ale dokázať to všetko ťažké na vlastnej koži. Prežiť a opäť sa postaviť na vlastné nohy. O tomto som písal už viackrát aj v skladbách, ale až v roku 2020 sme v produkcii s Ajvym z undergroundového labelu Zdurno records vydali klip s názvom Ulica.“

Zdrojov inšpirácie na nové skladby mal neúrekom a sú skutočne z ulice a pestré. Možno až priveľmi.

„Prežil som si bývanie s 15-timi Rumunmi, s vyfetovanými Poliakmi, krik i ziapanie majsterských Turkov v červených klobúkoch; v skladoch v Holandii dorezané ruky i žily z nožičiek pri obrezávaní listov paradajok, neskutočné horúčavy v skleníkoch, skutočné zimy v mraziacich boxoch... Sedem zlomených rebier, vyše mesiaca slepých očí, asi tak 12 stratených telefónov, 28 dní odobratia osobnej slobody, napísanie knihy a následne jej spálenie pri absolútne do tla vyhorenom dome, ťažká práca pri stavaní mostov na diaľnici pri Žiline s Miňom, ktorý ma naučil šalovať, drôtovať i betónovať 😊. Kopa spoznaných ľudí po celej Európe, prežitých veľa pamiatok, prírody i poriadnych žúrok, poznanie tisícich mačiek i psov, aj rozličných druhov zvierat. Milé prekvapenia, keď sa Vrabec pustil na pódium a zahral ako doma. Kopu nešťastných cigariet i o tri štvrtiny menšia kopa zbalených blantov. Nezhody s diablom, zhody s Bohom, výlety do zamyslenia sa pre písanie textov,“ zhrnul raper v bodoch roky svojho života.

Príliš drahé PR?

Napriek všetkému si Mec Vrabec zachoval slušnú mieru optimizmu a zmyslu pre humor. Preto som si dovolila do neho rypnúť, či ten incident, ktorý sa stal práve v čase vydania novinky Slnko púpava, nebolo trochu pridrahé promo.

„To, že sa mi pár dní po natočení klipu stal tento bolestivý incident, bola nešťastná náhoda. Ale veď všetko zlé je na niečo dobré a možnože práve tak to malo byť. Považujem to za  medvediu službu, ktorá mi však umožnila ešte väčší záujem médií, ktoré sa o tento hudobný žáner až tak nezaujímajú. Keby som si mohol vybrať, určite by som si vybral možnosť nezviditeľňovať sa po takom dlhom čase cez takéto nepríjemnosti,“ odpovedal a na otázku, či to nebolo náhodou znamenie osudu, že sa na pódium nemá vracať, dodal: „Určite nie. Práve naopak, rozvírilo to veľkú pozornosť, takže ja si musím doliečiť rapové ústa, aby ste ma mohli opäť vidieť na pódiách.“

Súvisiaci článok: Mec Vrabec hlási comeback s letnou pesničkou Slnko Púpava

Rapu a jeho tvorbe, hoci nebol až tak na očiach, sa neprestal venovať ani chvíľu. Dôkazom je spomínaná novinka Slnko púpava, ňou sa však všetko len začína.

„Som človek, ktorý stále rozmýšľa nad hudbou, stále píše texty, stále tvorí. Každou chvíľkou života sa koncentrujem na kultúru. Hip-hop milujem, hlavne boombap. Mám toho dosť napísaného, predpripraveného a dúfam, že ľudia sa budú tešiť a že ma budú podporovať v mojej ďalšej tvorbe, ktorú budem predstavovať postupne a už čoskoro...“