Grécke banky znova čelia odlivu vkladov

Grécke banky od decembra minulého roka čelili stabilnému odlivu vkladov. Dôvodom boli obavy z odchodu krajiny z eurozóny, tzv. grexitu, a návratu drachmy, ktorá by sa okamžite oslabila oproti euru, čo by viedlo k znehodnoteniu vkladov v gréckych bankách.

Tieto obavy však ustúpili, keď sa Atény 20. februára dohodli s eurozónou na predĺžení záchranného programu o štyri mesiace, do konca júna. Ale na to, aby Grécko dostalo peniaze, musí veriteľom predložiť dôveryhodný plán reforiem a začať ich aj uskutočňovať, a túto podmienku zatiaľ nesplnilo. Napätie medzi dlžníkom a jeho veriteľmi tak opäť stúpa a Aténam dochádzajú peniaze aj čas. To znova oživilo strach z grexitu.

"Neistota v súvislosti s nedostatočným pokrokom pri rokovaniach a prílev negatívnych správ ovplyvnili náladu," povedal jeden z bankárov. Pripomenul že hoci suma, ktorú si Gréci v stredu vybrali, nie je veľmi vysoká, vyvoláva však obavy, že to môže byť začiatok nových nájazdov na banky a tie môžu ich situáciu vážne zhoršiť.

Grécky premiér Alexis Tsipras sa chce stretnúť na okraji dnešného summitu Európskej únie s lídrami najväčších ekonomík eurozóny aj európskych inštitúcií v nádeji, že sa mu podarí dosiahnuť zlom v rokovaniach s veriteľmi. Tie uviazli v slepej uličke, čo vyvoláva obavy z grexitu alebo zo zavedenia kontroly pohybu kapitálu v krajine. A v tejto atmosfére je nepravdepodobné, aby Gréci tak skoro vrátili svoje peniaze do bánk, upozornil druhý z bankárov a dodal, že podľa neho bude odliv vkladov minimálne v najbližších dňoch pokračovať.

Grécke banky majú aj bez toho dosť problémov po tom, ako v priebehu februára stratili prístup k finančným zdrojom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá odmietla prijímať krátkodobé dlhopisy gréckej vlády ako zábezpeku za úvery komerčným bankám. O ich likviditu sa tak musí starať grécka centrálna banka, pričom ECB má právo rozhodovať o maximálnej výške programu núdzovej likvidity (Emergency Liquidity Assistance, ELA) a dokonca ju môže znížiť.

V stredu ECB zvýšila maximálny objem financií, ktoré môže grécka centrálna banka poskytnúť v rámci ELA komerčným bankám len o 400 miliónov eur na 69,8 miliardy eur, namiesto o požadovaných 900 miliónov eur.

Celkovo si grécke banky požičali od svojej centrálnej banky a od ECB vo februári 104,3 miliardy eur, čo zodpovedá približne 57 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Grécky bankový systém prišiel v období december-január o vklady vo výške zhruba 16 miliárd eur po tom, ako parlament nedokázal zvoliť prezidenta, čo malo za následok vypísanie predčasných volieb. V tých zvíťazila krajne ľavicová strana Syriza vďaka sľubom, že zruší úsporné opatrenia a dohodne nové podmienky splácania finančnej pomoci.

Ale veritelia odmietli požiadavky novej gréckej vlády a trvajú na tom, že musí plniť záväzky. Kabinet v Aténach sa nakoniec po náročných rokovaniach 20. februára dohodol s veriteľmi na predĺžení pomoci a sľúbil, že predloží vlastný plán reforiem, keďže odmieta návrhy veriteľov. No opatrenia, ktoré im predložil nestačia na to, aby sa Grécko dostalo z problémov a nebolo už závislé na pomoci zvonka.