Stanica, vlaková aj autobusová, už dávno nie je miestom, ktoré by bolo známe len odchodmi a príchodmi, privítaniami a rozlúčkami, už dávno neslúži len na čakanie na vlaky a autobusy a možnosti. Skúsenosti vravia, že sa tam udiali zážitky šokujúce, poburujúce a dosť výrečné.
Veľa to totiž napovie o ľudskosti, a aj keď nevymrela a dobra je viac ako dosť, niekedy je človek až omráčený, lebo predsa len by čosi také nepredpokladal. Čosi také by si nikto nepredstavoval, ani keby mal fantáziu väčšiu ako celé mesto.
Nevidiaci
Juraj, nevidiaci muž v stredných rokoch, bol na návšteve v cudzom meste. Jeho hostitelia ho vyzdvihli, a aj naspäť ho priviedli, aby nastúpil na diaľkový autobus. Trval na tom, že už to zvládne sám, veď si len posedí, a akonáhle sa dopravný prostriedok priblíži, pripojí sa k cestujúcim. Cestovával pomerne často, ani sa nebál neznámych území, v povahe mal dobrodružstvo a nedostatok zraku mu neprekážal, nezastavil ho v plnení si snov. Stalo sa však, že sa dostal do pohľadu mladých výtržníkov, a tí ho nielen surovo zbili, ale mu aj vzali bielu paličku, určenú pre nevidiaceho používateľa na to, aby mu napomáhala v orientácii a upozornila ho na prekážku. Je celkom zrejmé, že bitkári tak konali zo zlomyseľnosti, lebo odcudzená vec im nemohla na nič poslúžiť, iba ak na to, aby jemu, mužovi, čo im nijako neublížil, privodili strach a aj ho ochudobnili o časť jeho dobrodružnej osobnosti.
Umelci
Renáta má celkom iné spomienky, tiež však nie ružové, ani nie pokvapkané medom. S dcérou sa ponáhľali na vlak, práve opustili kultúrne podujatie a tešili sa, že vo vlaku zo seba strasú ťarchu celého dňa. Lístok si kúpili, už bolo nutné len obsadiť miesta v kupé a šťastne sa navrátiť do rodného mesta. Aké však bolo Renátino prekvapenie, keď si, už usalašená a vydýchaná, siahla rukou do kabelky a nenašla tam nič. Ešte pred niekoľkými minútami nechýbala peňaženka, ešte pred niekoľkými minútami mala i doklady a iné nevyhnutnosti a zrazu cítila len prázdno. Dodnes nerozumie, ako sa zlodejovi tak šikovne podarilo uchmatnúť, čo mu nepatrilo, je to hotové umenie urobiť nekalosť tak, že si to ani nikto nestihol všimnúť.
Posmešky
A o posmeškoch, o tých by mohlo byť aj tisíc článkov, lebo viaceré ženy zažili, ako na stanici na ne pokrikovali, ako sa posmievali, ako nešetrili vulgarizmami. Od bezpečnosti je to veru na míle vzdialené, a radšej si vybaviť svoje, len aby sa človek nedostal do napätých situácií.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies