Ako zaplatiť dlh za plán obnovy? Europoslanci tlačia na členské štáty, aby schválili nové zdroje

Na postupnom zavádzaní nových zdrojov sa inštitúcie EÚ dohodli už v roku 2020. Prvým novým zdrojom je daň z nerecyklovateľných plastov. Koncom roka 2021 Komisia predstavila ďalšie možnosti, ako priniesť nové peniaze do európskej pokladnice – príjem z emisných kvót, uhlíkových ciel a globálnej dane z príjmov právnických osôb. Tieto návrhy potom doplnila ešte v lete tohto roku.

Nové zdroje sú potrebné na financovanie ďalšieho fungovania európskeho bloku, a najmä spoločného dlhu z pôžičky. Tou Únia reagovala na hospodárske ťažkosti spôsobené pandémiou v podobe prudkého hospodárskeho poklesu a narušených dodávateľských reťazcov.

„Veľkosť európskeho rozpočtu predstavovala len približne jedno percento HDP EÚ a už dlho pred krízovou situáciou sa poukazovalo na to, že fiškálna kapacita EÚ je obmedzená. A že na to, aby bol naplnený verejný záujem, musí byť európske financovanie oveľa väčšie,“  povedal v októbri pre EURACTIV.cz Petr Zahradník, ekonomický poradca Českej sporiteľne.

Spoločné pôžičky ako budúcnosť európskeho financovania

Komisia očakáva, že nové zdroje prinesú do európskeho rozpočtu od roku 2028 približne 19 miliárd eur ročne v prípade výnosu z emisných kvót a približne 1,5 miliardy eur ročne v prípade výnosu z ciel. Aktualizáciu trojice nových zdrojov musia ešte schváliť členské štáty. Poslanci Parlamentu ich naliehavo vyzývajú, aby tak urobili včas pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v júni budúceho roka.

Práve splácanie spoločného dlhu je podľa Zahradníka „miernou nástrahou“ tohto typu financovania EÚ. „Spočíva v tom, ako sa budú tieto prostriedky splácať, pretože majú dlhoročnú splatnosť a v súčasnosti sa tým, okrem zodpovedných tvorcov hospodárskej politiky, nikto nezaoberá. Jediné, čo to brzdí, je konečná dohoda o vlastných zdrojoch EÚ, ku ktorej, žiaľ, ešte nedošlo,“ povedal.

Zahradník však uviedol, že splácanie je riešiteľné a spoločné pôžičky považuje za spôsob, akým by EÚ mala v budúcnosti pristupovať k svojim financiám. Je to podľa neho „spravodlivejší, transparentnejší, trhovejší a efektívnejší“ spôsob financovania ako súčasná prax, keď členské štáty poskytujú národné príspevky, ktoré sa potom prerozdeľujú medzi rôzne politiky a dotácie EÚ.

„Zovšeobecnenie skúseností NextGenerationEU je – aspoň z môjho pohľadu – také pozitívne, že by sa táto myšlienka nemala zastaviť. Myslím si, že prerozdeľovanie prostredníctvom kapitálového trhu je skutočne cestou vpred. Podľa mňa by bolo škodlivé a dovolím si povedať, že aj nezmyselné, keby sme sa tejto možnosti vzdali,“ dodal Zahradník.

Prvá a posledná európska pôžička?

Niektoré členské štáty v súčasnosti ale nie sú za prehlbovanie dlhu. Ak sa diskusia o spoločnej pôžičke EÚ v budúcnosti opäť otvorí, bude to podľa ekonóma veľký politický boj. Avšak aj pre „dominantných čistých prispievateľov, najmä v prepočte na obyvateľa“ do rozpočtu EÚ, by to podľa Zahradníka mohol byť nakoniec schodný krok.

„Myslím si, že najmä malé a stredne veľké krajiny ako Holandsko, Rakúsko, Dánsko alebo Švédsko, ktoré sa mimoriadne dôsledne snažia o fiškálnu disciplínu, by mohli byť spokojné s prerozdeľovaním prostriedkov prostredníctvom trhových mechanizmov a mohli by byť oveľa ochotnejšie akceptovať túto formu prerozdeľovania ako zvyšovanie tradičnej formy financovania,“ povedal Zahradník.

Viaceré štáty EÚ sú v súčasnosti aj proti zvyšovaniu rozpočtu EÚ ako takému, teda tradičnou cestou prostredníctvom príspevkov členských štátov. Konkrétne sú proti zvýšeniu o približne 66 miliárd eur, ktoré navrhuje Európska komisia v rámci revízie dlhodobého rozpočtu.

Podľa portálu Politico sa proti zvýšeniu rozpočtu na poslednom zasadnutí ministrov EÚ v Rade pre hospodárske a finančné záležitosti vo štvrtok (9. novembra) postavili Rakúsko, Dánsko a Švédsko. Sú len za 50-miliardovú obálku na podporu Ukrajiny. Tieto krajiny poslali svojim kolegom návrhy, ako sa zvýšeniu vyhnúť a radšej presmerovať peniaze, ktoré má Únia k dispozícii.