Ako sa dá bojovať proti inváznym rastlinám, ktoré našu prírodu len ničia?

"Na našom území sa udomácnili, narušujú biodiverzitu, spoločenstvá rastlín. Tam, kde rastú, vytláčajú pôvodné druhy, naša flóra sa na našom území ochudobňuje," priblížila pre TASR botanička Eva Sitášová z Východoslovenského múzea v Košiciach. Dostali sa k nám importom tovaru z rôznych častí sveta.

Orem toho, že ich šírenie spôsobuje poľnohospodárom nemalé škody na majetku, dôležitým a negatívnym dôsledkom sú aj alergie, prevažne na peľ. "Medzi nebezpečné alergény patrí ambrózia palinolistá, ktorej peľ je veľmi silný alergén, a každým rokom sa aj počet ľudí citlivých na peľ tejto rastliny zvyšuje," vysvetlila Sitášová a podotkla, že táto rastlina sa už v našej krajine udomácnila a spôsobuje alergikom nemalé zdravotné problémy. V susednom Maďarsku dokonca vďaka rozšíreniu ambrózie palinolistej za jeden rok stúpli alergie o 20 %

Sitášová dáva do pozornosi jednu veľmi dôležitú informáciu. "Invázne rastliny treba likvidovať ešte pred ich kvitnutím, teda kým nenesú peľové zrniečka." vysvetlila. Existuje niekoľko spôsobov ako sa zbaviť takýchto rastlín. Dá sa to robiť mechanickým vytrhávaním, avšak nie je to veľmi účinný spôsob. Rastlinu síce vytrhneme, no na mieste kde vyrástla, môže narasť o rok aj v dvakrát väčšom množstve. Druhý spôsob je chemcký postrek, ktorý je zákonom dovolený. 

Inváznymi druhmi sa zaoberá aj Európska únia a slovenská legislatíva. Zo zákona vyplýva, že na pozemku je nutné ich likvidovať. V prípade, že majiteľ pozemku nezabezpečí odstránenie týchto rastlín, hrozí mu až niekoľkotisícová pokuta.