BRATISLAVA - Grécko už nie je viac hriešnikom eurozóny a môže v lete opäť vydať vlastné dlhopisy. Ukazuje sa, že pomoc z Európskeho stabilizačného mechanizmu priniesla po rokoch svoje ovocie a Radičovej vláda v roku 2011 na tejto téme padla zbytočne.
V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal šéfekonóm Sberbank Europe Vladimír Vaňo. „Pomoc Grécku sa v roku 2011 stala vnútropolitickým problémom Slovenska. Išlo o nesolidárny a nie práve najšťastnejší krok. Po siedmich rokoch sa ukázalo, že Európsky stabilizačný mechanizmus je šitý pre krajiny s problémami. Grécko stabilizovalo verejné financie a ak sa v lete vráti na kapitálový trh, tak sa ukáže, že Radičovej vláda padla vtedy zbytočne,“ zdôraznil Vaňo.
Už v minulom roku grécka vláda nad očakávanie hospodárila s prebytkom, rovnako ako v prvom polroku tohto roka. „Ide o primárny prebytok, ktorý nezahŕňa splátky istiny a úroku z dlhu. Prekvapením tohto leta sú grécke dlhopisy, ktorých výnos do splatnosti klesol na 5 %, čo je najmenej od roku 2010. Grécke verejné financie sú v najlepšom stave od krízy,“ konštatoval Vaňo.
EÚ začala s pomocou krajinám v ekonomických problémoch v roku 2010. Vtedy vznikla prvá verzia, tzv. dočasný euroval (EFSF), ktorý fungoval tri roky a počas nich poskytol finančnú pomoc trom členským krajinám eurozóny - Grécku, Írsku a Portugalsku - v celkovej sume viac ako 174 miliárd eur. Z trvalého eurovalu (ESM), ktorý vznikol v roku 2013 ako náhrada dočasného riešenia, bola následne poskytnutá pomoc Španielsku, Cypru a Grécku v sume 77,3 miliardy eur. Podobne ako Vaňo aj Ministerstvo financií (MF) SR tvrdí, že euroval bol úspechom.
"Všetky krajiny, s výnimkou Grécka, ktorým bola poskytnutá pomoc, postupne získali prístup na finančné trhy a vystúpili zo stabilizačných programov. Napriek enormnému reformnému úsiliu sa Grécku zatiaľ nepodarilo ukončiť stabilizačný program. Avšak aj Grécko postupne dostáva verejné financie pod kontrolu a v najbližších týždňoch sa očakáva jeho vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu," uviedol rezort financií.
Vaňo však upozornil, že kým verejné financie v Grécku sa dostávajú pod kontrolu, reálna ekonomika stále nie je v dobrej kondícii. „Reálna ekonomika zaostáva za verejnými financiami, hoci v tomto roku sa už očakáva jej rast. Ťaží ju najmä najvyššia nezamestnanosť v EÚ, viac ako 20 %. Reformy, napríklad pracovného trhu, však časom Grécku prinesú ovocie,“ očakáva Vaňo.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies