Zdravie: Hlasné chrápanie s tichými pauzami môže značiť spánkové apnoe

BÁNOVCE NAD BEBRAVOU - Spánkové apnoe je nielen nepríjemným civilizačným ochorením, ale môže sa podpísať aj pod vznik chorôb kardiovaskulárneho systému. Rizikovými faktormi pre jeho vznik sú obezita, fajčenie či užívanie sedatív. Upozornila na to pneumologička nemocnice v Bánovciach nad Bebravou Ľubica Schutová.

Spánkové apnoe má diagnostikovaných päť až osem percent populácie. "Zjednodušene ide o stav, pri ktorom sa dýchanie počas spánku zastavuje na viac ako desať sekúnd a deje sa to počas noci opakovane. Obvykle je na naštartovanie dýchania potrebné sa krátko prebudiť, nastáva takzvané strhnutie zo spánku," opísala Schutová.

Syndróm spánkového apnoe sa vyskytuje až dvakrát častejšie u mužov ako u žien a prevažný výskyt lekári zaznamenávajú vo vekovej kategórii 40 až 50 rokov. Nezriedka sa objavuje aj u žien v období menopauzy. "Jedným z najväčších rizikových faktorov je obezita. Nahromadený tuk v oblasti krku môže počas spánku zatláčať dýchacie cesty a obmedzovať tak dýchanie. Okrem toho bývajú problémom aj zväčšené krčné či nosné mandle, fajčenie, vysoký krvný tlak, pitie alkoholu či užívanie sedatív," vymenovala lekárka.

V spánku sú svaly v ľudskom tele zrelaxované, ich napätie klesá a okolité tkanivá tak jednoduchšie dokážu spôsobiť útlak dýchacích ciest. Typickým príznakom spánkového apnoe býva hlasné chrápanie, ktoré mení svoju intenzitu a býva prerušované apnoickou pauzou bez nádychu, počas ktorej nastáva úplné ticho. "Ochorenie neovplyvňuje len spánok, ale aj fázu bdenia. Pacienti bývajú výrazne unavení, keďže ich spánok je nekvalitný, môžu dokonca upadať do mikrospánku. Budia sa s pocitom sucha v ústach či s bolesťou hlavy, následne sa počas dňa ťažko sústredia, majú problém udržať pozornosť, sú nervózni," priblížila Schutová. 

Pacienti s potvrdeným syndrómom spánkového apnoe sa nemusia obávať, že by počas noci úplne prestali dýchať, nejde o akútne ochorenie. Problémom sa však stáva neliečená diagnóza, ktorá spôsobuje veľkú záťaž srdcovocievneho systému s následkami, ako je srdcový infarkt, mozgová mŕtvica, rôzne arytmie srdca. "Liečba spočíva v zavedení opatrení, ktoré pomôžu zmierniť príznaky. Kľúčové býva zníženie hmotnosti, nepiť alkohol a neužívať lieky na spanie," ozrejmila pneumologička.

Pri stredne ťažkých a ťažkých formách ochorenia sa ako liečba prvej voľby podľa nej využíva aj prístrojová liečba, rôzne ústne pomôcky a prípadne chirurgická terapia, napríklad odstránenie mandlí, posun čeľuste a podobne. "Dôležité však je v prvom rade vyhľadať lekára. Ako pri väčšine ochorení, aj tu platí, že čím skôr sa začne pracovať na odstránení príčiny, tým sú prognózy lepšie," podotkla.