VIDEO: Vojaci zadržali prezidenta a prevzali moc v Burkine Faso

Vojaci počas vystúpenia v televízii takisto oznámili, že rozpustili vládu i parlament, pozastavili platnosť ústavy a uzavreli hranice. Prisľúbili, že sa v rozumnom čase vrátia k dodržiavaniu ústavného poriadku, uvádza agentúra AFP.

Kaborého vládna strana predtým informovala, že prezident prežil pokus o atentát. Kde sa momentálne nachádza, nie je známe.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell pred zástupcami médií uviedol, že situácia v Burkine Faso je mimoriadne znepokojujúca a prezident Kaboré je v rukách armády. Vyzval na jeho okamžité prepustenie.

Predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí apeloval na prepustenie Kaborého a ďalších vládnych predstaviteľov. Členov burkinských bezpečnostných síl zároveň vyzval na rešpektovanie ústavy Burkiny Faso a civilného vedenia a všetky zúčastnené strany na to, aby zachovali pokoj a usilovali sa o dialóg.

Prečítajte si tiež: Biden zvažuje vyslať tisícky vojakov do Pobaltia a východnej Európy

Na viacerých armádnych základniach v Burkine Faso došlo v nedeľu ráno k vojenským vzburám, ktoré sprevádzala streľba. Vzbúrenci žiadali, aby im vláda poskytla viac prostriedkov na boj s militantnými džihádistami, ktorí podnikajú opakované útoky na príslušníkov miestnych bezpečnostných síl.

V noci na pondelok sa ozývala streľba v okolí súkromnej rezidencie prezidenta krajiny v hlavnom meste Ouagadougou. Čo konkrétne sa v Burkine Faso deje, nebolo až doposiaľ jasné.

Burkina Faso zvádza od roku 2015 boje s džihádistami, ktorí začali prenikať do jej severných regiónov z Mali a Nigeru. Ide o ozbrojencov napojených na teroristické organizácie al-Káida a Islamský štát. Ich útoky si vyžiadali už približne 2 000 obetí, zatiaľ čo zhruba 1,5 milióna ľudí utieklo zo svojich domovov.

Kaboré, ktorého opätovne zvolili do funkcie v roku 2020, prisľúbil, že boj proti spomínaným povstalcom bude jeho prioritou. Pre pokračujúci krvavý boj a zlú bezpečnostnú situáciu však čelí rastúcemu hnevu obyvateľstva.

Situácia v Mali 

Podobnú situáciu zažilo pred časom aj susedné Mali, kde sa konali za ostatné dva roky dva vojenské prevraty. Krajinu v súčasnosti vedie armády dôstojník Assimi Goita. Vojenská junta sľúbila po prevzatí moci, že prechodné obdobie bude trvať 18 mesiacov.

Neskôr však predstavila päťročný plán na „obnovu“ krajiny, čo znamená, že voľby by sa mali konať až v roku 2026. Odklad volieb, ktoré by navrátili Mali civilnú vládu, odsúdili africké i európske krajiny. Západoafrickí lídri najnovšie uvalili na Mali sankcie.   

Možno vás zaujme: Hrozivo vyzerajúca situácia. NATO uvádza svoje sily do pohotovosti